30. júna 1908 v sibírskej tajge neďaleko rieky Podkamennaja Tunguska došlo k masívnej explózii. Napriek tomu, že výbuch zničil 80-miliónov stromov, táto explózia si vyžiadala len dve obete na životoch. Keďže oblasť je málo zaľudnená, obyvatelia mali šťastie v nešťastí. Keby k výbuchu došlo inde, obete na životoch by sa počítali v desaťtisícoch. Vedci však dodnes nevedia so stopercentnou istotou povedať, čo bolo príčinou výbuchu, ktorý vznikol z čista-jasna.
Dnes sa vrátime presne o 110 rokov do minulosti. Ráno, 30. júna 1908, nezačalo na Sibíri v okolí Tunguska práve najpozitívnejšie. Presne o 7:17 miestneho času došlo k masívnemu výbuchu, ktorý navždy zmenil reliéf krajiny. K výbuchu došlo približne 800 km severozápadne od mesta Bajkal a 65 km od Vanavary, ktorá bola v tom čase najbližším väčším mestom v okolí.
Očití svedkovia
Túto udalosť na vlastné oči videlo niekoľko svedkov. Tí sa zhodli v tom, že videli obrovskú bielu guľu a počuli rachot, ktorý sa nedá s ničím porovnať. Roľník S. B. Semenov, ktorý v tej dobe žil v Krasnojarskom kraji, nadosmrti nezabudol na túto udalosť: „Nad Tunguskou cestou sa obloha rozdelila na dve časti, pričom oheň šľahal do nebies a objavil sa nad lesom. Celá severná strana bola pokrytá ohňom. Košeľa mi začala horieť, snažil som sa ju strhnúť zo seba, no mohutná tlaková vlna ma odhodila niekoľko metrov späť.“ Niektorí nešťastní svedkovia udalosti si mysleli, že prichádza koniec sveta. Masívny výbuch cítili aj cestujúci vlaku, idúceho naprieč Transibírskou magistrálou. Strojvodca pre istotu radšej vlak zastavil.
Ničivá sila explózie
V okruhu 50 kilometrov od epicentra výbuchu stromy ľahli popolom. Avšak aj v oblastiach 200 kilometrov bolo cítiť mohutné tlakové vlny. Pre nás je to naozaj nepredstaviteľná vzdialenosť. Devastačné dôsledky explózie pocítilo všetko, čo mohutnej tlakovej vlne prišlo do cesty. V rádiuse desiatok kilometrov od miesta výbuchu miestni obyvatelia našli už len torzá sobov, po mnohých zvieratách však neostalo ani to. Explózia zničila nielen stromy a zvieratá, ale i príbytky a haly, spolu so všetkým zariadením. Všetci sa pýtali na jedno. Čo sa vlastne stalo?
Viacero (ne)zmyselných teórií
Ihneď po výbuchu sa začalo vyšetrenie, ktoré však neprinieslo žiadne výsledky. Ľudia verili kadečomu. Podľa jedných išlo o nevydarený pokus Nikola Teslu, iní verili, že výbuch má na svedomí mimozemská civilizácia. Dokonca sa z výbuchu začali navzájom obviňovať dvaja majitelia zlatých baní, ktorí si však neuvedomovali, že obaja sú príliš „malé ryby“ na to, aby vedeli zosnovať výbuch takéhoto rozsahu.
V roku 1921, takmer 13 rokov od výbuchu, sa skupina vedcov začala prikláňať k teórii, že do oblasti spadol meteorit. Musíme byť zhovievaví voči vyšetrovacím metódam tej doby. Predsa len, išlo o začiatok 20. storočia a tak sme si museli na výsledky vyšetrovania počkať nejaký ten rok. Skupinka vedcov sa vybrala do oblasti, no nepodarilo sa im nájsť žiaden zvyšok meteoritu. Všetko, čo objavili, bola krajina zdevastovaná na nepoznanie. Ak za Tunguskú katastrofu môže meteorit, podľa vedcov pravdepodobne vybuchol už pri vstupe do našej atmosféry. A na svoj dopad si našťastie vybral nízko zaľudnenú oblasť na Sibíri.
Nie meteorit, ale kométa?
V posledných rokoch sa čoraz viac dostáva do popredia názor, že za výbuch nemôže meteroid, ale Enckeova kométa. Ak by to bolo naozaj tak, tak by sme dôsledky tejto udalosti mohli negatívne zažiť ešte na vlastnej koži. Podľa Jána Svoreňa, astronóma SAV, práve Enckeova kométa môže pre nás znamenať nebezpečenstvo. Jej obežná doba je totiž najkratšia a je zodpovedná za veľkú časť úlomkov, ktoré sa v podobe meteorických rojov rozptýlili po slnečnom okolí.
Ako to teda v skutočnosti bolo? Tak sa zdá, že na definitívny verdikt vedcov si budeme musieť predsa len ešte nejaký čas počkať.
all-that-is-interesting.com
Nahlásiť chybu v článku