Bol sovietskym kozmonautom a hrdinom. Vladimir Komarov bol zároveň aj prvým mužom, ktorý letel kozmickou loďou Sojuz. Tá jeho mala označenie 1, čo bolo v skutku príhodné, keďže Komarov sa stal prvým mužom, ktorý zahynul na vesmírnej misii. Táto obrovská tragédia sa odohrala 24. apríla 1967 a napriek tomu, že nie je veľmi známa, minimálne človek, ktorého život vtedy vyhasol, by mal byť.
Komarov zahynul v priestorovej kapsuli pri svojom návrate, kvôli chybnému padáku. Fotografia zachytáva sovietskych úradníkov ako si obzerajú jeho zuhoľnatené ostatky. Jediná časť jeho tela, ktorá sa pri nehode zachovala, bola jeho pätová kosť. Celá táto tragédia sa započala pri 50. výročí založenia Sovietskeho zväzu, kedy vláda požadovala veľký čin, ktorý by súvisel s vesmírnym programom. Leonid Brežnev, líder Sovietskeho zväzu sa rozhodol, že zorganizuje okázalé stretnutie dvoch vesmírnych lodí.
Pôvodný plán bol jednoduchý, no jeho samotné prevedenie bolo omnoho zložitejšie, než prosté slová a príkazy. Brežnev chcel, aby dve vesmírne lode vyštartovali do vesmíru, ktoré by pri strete predviedli dramatické orbitálne dokovanie. Vďaka tomu, by sa astronauti mohli voľne pohybovať medzi dvomi loďami. Prvá kapsula, ktorá mala vyštartovať, mal byť Sojuz 1 so spomínaným Komarovom. Na ďalší deň mala vyraziť druhá loď, ktorá niesla také isté meno, len s ďalším poradovým číslom. V nej mali letieť ďalší dvaja astronauti, lode sa mali stretnúť, dokovať a následne mal prejsť Komarov z jednej lode do druhej a vymeniť sa so svojimi kolegami. Tým pádom by si vymenili vesmírne lode a doleteli by späť na zem. To bol Brežnevov plán.
Komarov bol zvolený ako veliteľ Sujuzu 1 v roku 1967, zatiaľ čo Jurij Gagarin mal byť jeho zálohou. Obaja vedeli, že vesmírna kapsula nebola bezpečná, no každý vo vesmírnom program bol príliš vystrašený na to, aby to Brežnevovi oznámil. Komarov upovedomil svojich priateľov o tom, že pravdepodobne pri tejto misii zomrie, no nevycúval z toho práve preto, že nechcel, aby zomrel Gagarin. Vladimir Komarov bol jedným z Gagarinovych najlepších priateľov, ktorý aj navrhol, aby misia bola pozastavená. Vznikol však zásadný problém: Kto to oznámi Brežnevovi? Gagarin napísal desať stranový list adresovaný práve lídrovi zväzu. Dal ho do rúk svojmu priateľovi, ktorý v tom čase slúžil u KGB. Nikto sa však neopovážil tento oznam doručiť Brežnevovi do rúk. Mesiac pred štartom si Komarov uvedomil, že odklad nebude možný. Jeden z jeho priateľov tiež v KGB mu odporučil, aby let odmietol. To však tiež nebolo možné.
Čím bližšie bol moment štartu, všetci zainteresovaní boli čoraz viac skeptickí a zmáhali ich pesimistické myšlienky. Objavilo sa viacero problémov, ktoré jasne naznačovali, že navigovať loď naprieč vesmírom bude nesmierne obtiažne. Testovacie lety, ktoré boli prevedené pred oficiálnym štartom boli znepokojujúce. Technici, ktorí boli poverení inšpekciou Sojuzu 1 našli celkom 203 štrukturálnych problémov.
Krátko po štarte Sojuzu 1 sa však začali problémy, keď sa neotvoril jeden slnečný panel, čo viedlo k zníženiu dodávok elektrickej energie pre systémy kozmickej lode. Loď mala kvôli tomu problémy so stabilizáciou a ručné manévrovanie Komarovovi zároveň komplikovali problémy s detektormi orientácie. Pri trinástom oblete okolo Zeme Komarov hlásil: „Mám opäť ťažkosti s ovládaním kabíny, je to diabolský stroj! Na čo siahnem to nefunguje!“ Počas štrnásteho obletu zlyhala aj palubná klimatizácia. Bolo rozhodnuté, že let sa predčasne ukončí a štart druhého Sojuzu bol zrušený.
Napriek všetkým snahám, ktoré Komarov vynaložil na zachránenie misie, neboli jeho pokusy úspešné. Podarilo zostúpiť späť do zemskej atmosféry, ale v štádiu, kedy potreboval spomaliť sa začali veci ešte viac komplikovať. Odistil pomocný padák, ktorý rýchlosť síce zmiernil, no nebol dostatočne účinný na to, aby dokázal uviesť loď do bezpečnej rýchlosti. Hlavný padák sa mu už otvoriť nepodarilo. Americkej základni v Turecku sa podarilo zachytiť Komarovove posledné slová, kedy cez slzy zúrivo kričal a preklínal ľudí, ktorí ho nechali letieť v tej sfušovanej lodi.
Zodpovedným z pozemnej kontroly tiež povedal, že vie o svojej blížiacej sa smrti. Komarov bol po svojej smrti poctený štátnym pohrebom. Jeho popol bol uchovaný na Červenom námestí. Komarov bol po smrti ocenený druhým Rádom Lenina a taktiež bol vyhlásený za Hrdinu Sovietskeho zväzu.
rarehistoricalphotos.com, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku