Jazykové okienko na úvod, si tatérka, alebo tetovačka?
Pokiaľ mám vtipnú náladu, tak je to tetovačka, lebo to znie úplne nesprávne. Potom je ešte výraz, že kožmeker. (Smiech) Mimo srandu je to však určite tatérka.
Kedy a ako začala tvoja cesta profesionálnej tatérky?
Ja som sa v minulosti ani nerozhodla, že chcem robiť túto prácu. Pôvodne som chcela ísť na medicínu, ale vybrala som si inú cestu. Mám nejaký výtvarný talent, predpokladám, že po mamine, ktorá je výtvarníčka. Tým pádom si myslím, že som mala prirodzene lepší cit pre umenie. Ak je teda človek v rodine k tomu vedený, je prirodzené, že sa vydá touto cestou a automaticky tak ideš na výtvarnú strednú aj vysokú školu.
Okrem toho som stretla aj ľudí, ktorí sa tomu venovali. Keď si výtvarník, tak si povieš, že je to len jedna z ďalších techník a chceš to vyskúšať. A tam to celé začalo. Skúšala som to už 10 rokov dozadu a teraz je to ôsmy, alebo aj deviaty rok, čo sa tým aktívne živím a mám vlastné štúdio.
Aký bol pred 10 rokmi záujem o tetovanie?
Začala som v Banskej Bystrici a hneď v úvode som sa hodila do hlbokej vody. Keď sa na to spätne pozerám, s touto hlavou by som do toho teraz nešla. Keď je človek mladší, je aj odvážnejší. Povedala som si, že si otvorím štúdio a v najhoršom prípade to proste nepôjde. Proste prístup na princípe buď/alebo.
O tetovanie bol záujem aj vtedy, no bolo to menej komerčné ako teraz. Keď sa dnes pozrieš, tak tetovanie má veľa ľudí v televízii aj lekári, a to aj na viditeľných miestach. Už to nie je také tabu, je to vnímané ako doplnok, čiže je toho oveľa viac.
Tetovanie je dnes považované za uznávanú formu umenia. Odkiaľ však prichádzajú inovácie či trendy?
Veľký vplyv na súčasnú scénu má aj to, že do tohto remesla vstúpilo veľa ľudí s umeleckým vzdelaním. Predtým bolo skôr bežné to, že tetoval človek s nejakým výtvarným cítením, ale nemal to akademicky podčiarknuté, napríklad titulom. V tomto vnímam veľkú zmenu.
Vo väčšine prípadov odmietaš tetovať ľudí do 18 rokov aj napriek tomu, že majú súhlas od rodičov…
Je to aj z mojej osobnej skúsenosti, pretože aj ja mám na sebe tetovania z doby, kedy som ešte nemala 18 rokov. Robiť si zásahy na celý život v tak mladom veku, často bez akýchkoľvek skúseností, je absolútne nevhodné. Aj keď to rodič povolí, ja to robiť nechcem, pretože viem, aká ťažká je cesta naspäť. Nechcem však znieť ako upätý človek, mám totiž veľmi rada zmysel pre extravaganciu u mladších ľudí. Často hovorím rodičom, nech deťom dovolia uletené oblečenie, piercingy alebo farebné vlasy, lebo to všetko je ľahko odstrániteľné.
Výnimku som spravila v prípade, že 18-ročný človek mal mentálne 30 rokov, pretože si prešiel veľmi náročnou cestou z hľadiska osobných či rodinných vecí. Prekrývala som mu viditeľné jazvy na predlaktí po sebapoškodzovaní a danému človeku to potom uľahčilo ďalšie fungovanie v spoločnosti.
Narástol v poslednej dobe záujem o podobné zákroky ako napríklad úprava jaziev?
Ľudia sa hanbia. Edukácia vo sfére mentálneho zdravia je v našej spoločnosti na bode mrazu. Keď máš dnes psychológa alebo psychiatra, tak automaticky si slabý a menejcenný. Sú tak menej otvorení a myslia si, že ich budem súdiť. Preto sa o tom často verejne vyjadrujem, aby aj ľudia vedeli, že u mňa nájdu bezpečné miesto, kde ich nikdy nebudem súdiť.
Rovnako to platí aj pre ženy ktoré pribrali/schudli/porodili. Často ku mne príde nádherná žena a trápi sa, že pribrala po pôrode a nevyzerá ako predtým. Ľudia sa odnaučili rešpektovať zmeny svojho tela a hrozne sa porovnávajú, dajme tomu, s niekým z Instagramu, kto porodil a o 3 mesiace má fotku v plavkách s tehličkami na bruchu.
Ten človek môže byť vyretušovaný, môže mať takú pózu, že jeho telo vyzerá úplne inak, môže mať jednoducho inú stavbu tela a metabolizmus. Držíme sa zubami-nechtami jedného ideálu krásy a pritom svet by bol hrozne nudným miestom bez rozmanitosti
Aký bol najstarší klient, na ktorého si pamätáš? Čo si dal vytetovať
Bola to pani, ktorá mala medzi 60 — 70 rokov. Zomrel jej syn a chcela si nejakým spôsobom uctiť jeho pamiatku, tak sa obrátila na mňa. Bol to silný príbeh. Starších je však menej. Existujú tam 2 skupiny ľudí, jedna má druhú pubertu… (Smiech) Alebo majú niečo v živote za sebou. Niektorí majú približne 55 rokov a povedia si, že kedy, ak nie teraz, to je ďalšia kategória.
Ktoré miesto na tele si ľudia dávajú tetovať najčastejšie?
Stále sú to ruky a nohy, to je klasika. Menej časté sú rebrá, lebo sú bolestivé. Povedala by som, že najčastejšie ide o predlaktia.
A ako je to u teba, ktorá časť tela sa ti najlepšie tetuje?
Moja technika je veľmi jemná a presná. Čím je teda miesto viac rovné, menej krútivé a bolestivé, tým lepšie sa mi pracuje. Keď robím líniu a človek sa mykne, tak mám na krku problém, lebo to už neviem zvrátiť. Preferujem teda čo najrovnejšie a najmenej bolestivé časti. Tetovať napríklad rebrá týmto spôsobom je utrpenie pre mňa aj pre daného človeka.
Môžeme teda rebrá považovať za najbolestivejšiu partiu na tetovanie?
Rebrá a stred tela. Počula som, že u muža je to hruď, u ženy miesta pod prsiami. Nie je to o miestach s najtenšou kožou. Ale vždy je dobre pozrieť si na internete tzv. „mapu bolesti na tele pri tetovaní“, tam je to rozdelené podľa farieb, že kde je približne aká bolesť. Ženám, ktoré rodili, však odkazujem, že mi môžu zaspať v kresle.
Sú miesta, kde by si človeku neodporučila dať si tetovanie?
Záleží od životného štýlu. U žien brucho a blízke okolie pŕs, ktoré sa môže meniť. Záleží od množstva faktorov, ako je teda životný štýl či kolísanie váhy.
Aké najdivnejšie miesto si chceli ľudia potetovať?
Divné miesta, ktoré som odmietla tetovať, sú muži a ich penisy, takže prosím, toto nie, nikdy. Stále mi chodia do správ dickpicky. Akože zabavím sa, niekedy aj odpíšem, maximálne z toho spravím hlasovačku na Instagrame a tým to hasne. (Smiech)
Mala som správu od chlapíka, ktorý mi napísal, že má záujem o termín. Tak som sa opýtala klasické otázky, že čo by chcel, kam a podobne. On mi poslal otázku, že či môže prísť ku mne do štúdia a aby som ho odfotila v slipoch, alebo aj bez. Iný pán mal imaginárnu priateľku a chcel si na penis vytetovať ich iniciály. Napokon vysvitlo, že chcel, aby som mu ohodnotila penis. K tomu sme sa však nedostali.
Stáva sa ti, že odmietneš tetovať nejaký motív?
Stáva sa mi to často. Sú to už vytetované veci, alebo niečo, čo si človek nakreslil sám a je to vizuálne hrozné. Mimo toho ešte, samozrejme, štýly, ktoré netetujem a odporučím niekoho, kto to zvládne lepšie ako ja. Mala som aj požiadavku na nacionalistické tetovanie, pán chcel zmes symbolov, ktoré neboli kompatibilné s filozofiou môjho štúdia.
Čo aktuálne najviac letí? Stále sú to latinské názvy či dátumy?
Kedysi to boli vlky, vlky a ruže, vlky ruže a hodinky. (Smiech) Aktuálne popravde úplne neviem, keďže som sa pomerne dosť ohraničila a vyhľadávajú ma ľudia, ktorí idú za rovnakou filozofiou a za tým, čo prezentujem.
Zmenil sa za tých 10 rokov postoj spoločnosti k tetovaniam? Predsa len, majú ich napríklad aj politici…
Hlavne mám pocit, že dnes sa už za tebou neotočia ľudia len preto, lebo máš tetovanie na nohe, každému je to už jedno. Niekedy som len išla do mesta a otáčali sa za mnou 4 ľudia, len kým som vošla napríklad na poštu, čo nebolo veľmi príjemné.
Nastal obrovský zlom napríklad v tom, že v kampaniach sa objavujú ľudia s tetovaniami. Ďalšia vec je televízia, zapneš si nejakú talentovú šou a v nej má porotca potetované predlaktia. Tiež hudobná scéna, vidíme aj na Slovensku raperov, ktorí majú tetovanie aj na tvári. Je to však ich forma prezentácie a majú silné meno, nemusia nikomu nič dokazovať. Problémom by však bolo, keby sa na tých ľudí chcel podobať nejaký stredoškolák, ktorý si tiež dá potetovať tvár, to by nebolo v pohode.
Dá sa určiť, koľko stojí tetovanie?
Nemám o tom všeobecný prehľad, kto má aké ceny. Ale človek si musí spraviť prehľad tatérov, za ktorými sa mu oplatí cestovať a podobne. Aj ja som hľadala niekoho, kto mi potetuje ruku, napokon mi to tetoval až kolega v Paríži. Zahraničie má, čo sa týka cien, inú hodinovú sadzbu aj cenník ako taký. Čo sa týka Slovenska, Bratislava je určite drahšia ako Banská Bystrica, Košice alebo Poprad. Cena sa všeobecne môže pohybovať od 50 eur až po tisíce eur, podľa toho, aké je tetovanie veľké a zložité.
Ako si sa dostala k tomu, že pracuješ aj v Paríži?
Mám tam part-time job v jednom štúdiu, kam ma zavolal môj manažér. E-mail s ponukou som najprv omylom presunula do koša. (Smiech) Potom som sa musela uistiť, že to naozaj nie je omyl. Dohodli sme sa a minulý rok na jar som tam letela prvýkrát. Bola som tam aj v októbri a najbližšie sa chystám späť v marci 2023.
Ako môžem ja ako laik spoznať, že som v kvalitnom tetovacom štúdiu? Naopak, kedy by som mal určite odísť?
Ak ideš navštíviť akúkoľvek službu, napríklad aj kaderníka, tak je normálne, že je tam nejaká čakacia doba. Miesto, kam prídeš a nikto tam nie je, je mierne pofidérne. Poznám dokonca jedno štúdio, ktoré má ako portfólio posťahované cudzie práce. Vždy radím ľuďom, či sa tetujú u mňa alebo inde, nech si určite pozrú portfóliá. Divné sú aj miesta, ktoré nespĺňajú hygienické podmienky, nemajú verejný facebookový profil, žiadne fotky, sociálne siete, zverejnené číslo a adresu. Proste poznáš to, keď niekam prídeš a je tam príliš veľa tzv. red flags.
Nedávno si predstavila iniciatívu na pomoc ženám so zdravotnými ťažkosťami. O čo konkrétne ide?
Pred niekoľkými týždňami som dala na svoj Instagram oznam, respektíve otvorené pozvanie na tetovanie zadarmo pre ženy, ktoré prekonali mastektómiu. Ak by teda chceli z akéhokoľvek dôvodu prekryť jazvu, aby sa cítili lepšie, alebo im chirurg nedokázal upraviť prsník do požadovanej podoby a chceli by si to potetovať.
Som k dispozícií, je to zadarmo a rada by som to rozbehla ako celoslovenský projekt. Je to zároveň súčasť línie v bodypositivity, ktorú dlhodobo hlásam. Iniciatíva prišla z toho, že všetci na Slovensku stále hovoria, že aké je to tu zlé. Ak by každý, čo niečo robí, prispel aspoň jednou vecou na zlepšenie spoločnosti, tak by sme mohli byť ľudsky úplne inde.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ak mám ja možnosť to skúsiť a pomôcť zmeniť život aspoň pár ľuďom, tak prečo to nespraviť. Videla som skvelé výsledky podobnej iniciatívy v zahraničí, čiže si myslím, že je to super. Preto je tu teda moja verejná výzva a budem rada, keď sa mi ozve ktokoľvek s takýmto problémom a začneme to riešiť.
Začala som to riešiť aj preto, lebo som si všimla, ako sa ženy hanbia za svoje telo. Preto šírim agendu o bodypositivity a chcem to týmto štýlom posunúť aj ďalej.
Nahlásiť chybu v článku