Ilustračná foto: TASR/SITA

Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.

Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie a spôsob vyjadrovania opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám.

Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3. Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných. Alternatívne médiá zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra od 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.

Rozbroje robia Danko či Blaha

Slovákov sa pýtali aj to, kto z politických predstaviteľov podľa nich zvládol komunikáciu s verejnosťou po atentáte najlepšie a prispieva k upokojeniu napätej situácie v spoločnosti. V tomto smere si najlepšie viedol novozvolený prezident Peter Pellegrini (22,3 percenta), dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,9 percenta), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (13,1 percenta) a minister obrany Robert Kaliňák (11,7 percenta).

Naopak, najmenej podľa respondentov prispieva k upokojeniu napätia šéf hnutia Slovensko Igor Matovič (1,7 percenta), predseda SNS Andrej Danko (2,7 percenta) a podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha (3,9 percenta). Agentúra SANEP zisťovala aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu.

Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov. Podľa 67,8 percenta opýtaných by mal tiež štát razantnejšie postupovať proti prejavom neznášanlivosti a nenávisti na sociálnych sieťach. Možnosť „skôr nie“ označilo 15,7 percenta opýtaných a „určite nie“ 8,9 percenta. Odpovedať nevedelo 7,6 percenta ľudí. Informuje o tom TA3 na svojom webe.

Uložiť článok

Najnovšie články