Slnko je vo fáze hlbokého solárneho minima. Môže byť jedno z najhlbších za posledné storočie

Pred časom totiž vstúpilo do fázy solárneho minima, na Slnku teda nie je možné vidieť typické škvrny. Nedostatok škvŕn naznačuje, že toto solárne minimum môže byť jedno z najhlbších, aké Slnko zažilo za posledné storočie.  

Solárne minimum sa opakuje každých 11 rokov

Slnečná škvrna predstavuje miesto magnetickej aktivity na povrchu Slnka, teda solárnej búrky. Solárne búrky sú významnou súčasťou slnečnej aktivity, súčasťou cyklu sú však aj solárne minimá. Tie sa vyznačujú chýbajúcimi solárnymi škvrnami a objavujú sa približne každých 11 rokov.

Ako informuje portál Unilad, NASA zachytila chýbajúcu aktivitu na povrchu Slnka ešte počas minulého leta. Zdôrazňuje však, že nie je dôvod na paniku. Solárne minimum zvyčajne trvá 12 mesiacov, počas ktorých je povrch Slnka aktívny len v minimálnej miere. NASA dodáva, že aj keď je aktivita na povrchu Slnka nízka, Slnko žiari rovnako jasne, ako počas bežnej solárnej aktivity mimo obdobia solárneho minima.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

That’s no sunspot. It’s the International Space Station (ISS) caught passing in front of the Sun. Sunspots, individually, have a dark central umbra, a lighter surrounding penumbra, and no solar panels. By contrast, the ISS is a complex and multi-spired mechanism, one of the largest and most sophisticated machines ever created by humanity. Also, sunspots occur on the Sun, whereas the ISS orbits the Earth. Transiting the Sun is not very unusual for the ISS, which orbits the Earth about every 90 minutes, but getting one’s timing and equipment just right for a great image is rare. Strangely, besides that fake spot, in this recent two-image composite, the Sun lacked any real sunspots. The featured picture combines two images — one capturing the space station transiting the Sun — and another taken consecutively capturing details of the Sun’s surface. Sunspots have been rare on the Sun since the dawn of the current Solar Minimum, a period of low solar activity. For reasons not yet fully understood, the number of sunspots occurring during both the previous and current solar minima have been unusually low. ⠀ ⠀ Image Credit & Copyright: Rainee Colacurcio⠀ ⠀ #apod #iss #spacestation #sun #sunspot #solarminimum #astrophotography #photography #solartransit #transit #nasa #science #space #astronomy

Príspevok, ktorý zdieľa SETI Institute (@setiinstitute), 16 Júl 2019 o 9:18 PDT

Čo sa týka vplyvu solárneho minima na život na Zemi, vedci vedú na túto tému búrlivé diskusie. Niektorí si myslia, že solárne minimum ovplyvňuje zemetrasenia, ale aj počasie, kým iní veria, že solárne minimum na nás nijak zásadne nevplýva. Štúdia Influence of Solar Cycles on Earthquakes (Vplyv solárnych cyklov na zemetrasenia) napríklad hovorí, že počas solárneho minima je zemetrasení menej.

Ako solárne minimum ovplyvňuje Zem?

Zopár odborníkov sa zas nazdáva, že solárne minimum môže spôsobiť výrazný pokles teploty a zapríčiniť malú dobu ľadovú. Tá bola pozorovateľná napríklad v roku 1645. Podobný scenár by podľa niektorých vedcov mohol na Zemi nastať aj v roku 2030. Iní však tvrdia, že teplota poklesne nanajvýš o 0,1°C.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa NASA Sun & Space (@nasa.sun), 30 Apr 2020 o 5:42 PDT

Solárne minimum podľa NASA vplýva aj na množstvo kozmického žiarenia, ktoré sa dostane až k vrchnej vrstve atmosféry, počas solárneho minima sa totiž zvyšuje. Deje sa tak kvôli tomu, že sa oslabuje magnetické pole Slnka, čo môže ohroziť napríklad astronautov pohybujúcich sa vo vesmíre. Človek na Zemi je však pred kozmickým žiarením v bezpečí.

Unilad