Foto: Marián Ďatko/JOJ

Aj v dobe internetu je o dabované filmy či seriály veľký záujem.

Proces výroby dabingu trvá minimálne 3 týždne, pri náročnejších projektoch sa môže táto doba natiahnuť aj na dvojnásobne dlhší čas. Slovenskí vysielatelia a distribútori si na ňom dávajú vždy záležať, o to viac ich preto možno zaskočia názory širšej verejnosti, že sa im výsledok nepáčil a radšej mali ten-ktorý film len otitulkovať.

O slovenskom dabingu vo filmových či seriálových dielach sa dlhé roky milovníci kinematografie dohadovali nielen v internetových diskusiách, ale aj pri obyčajných pivných rozhovoroch. Existujú pritom len dve skupiny divákov. Tou prvou sú tí, ktorí slovenský dabing majú radi, nevadí im a nedokážu si bez neho predstaviť sledovanie televízie, prípadne je pre nich dôležitým aspektom pri výbere filmového predstavenia v kine. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí akýmkoľvek dabingom opovrhujú a najradšej by ho nahradili pôvodným znením s titulkami.

Jedno však popierať nemožno – slovenský dabing sa v priebehu rokov výrazne skvalitnil a svedčí o tom aj množstvo dabovaných filmov, ktoré možno vidieť v slovenských kinosálach. A dalo by sa tiež tvrdiť, že je o niekoľko krokov vpred aj od toho českého, ktorý mnohí dlhé roky považovali za kvalitnejší, než ten náš.

Ako ale vôbec taký dabing v televíznom prostredí vzniká, prečo ho doposiaľ slovenské televízie nenahradili pôvodným znením s titulkami, aj o tom, prečo sa niekedy jeden film ocitá v programe televízie vo viacerých „zvukových podobách“, sme sa rozprávali s Branislavom Mitkom, vedúcim oddelenia dabingu a shippingu pre JOJ Group.

Šéf oddelenia dabingu a shippingu pre JOJ Group, Branislav Mitka. Foto: Marián Ďatko/JOJ

Na začiatok úplne základná otázka – ako to celé prebieha? Televízia kúpi film alebo seriál a musí ho nadabovať. Vzniká najskôr preklad a potom sa zháňajú vhodné hlasy do obsadenia alebo ide zosynchronizovaný proces, počas ktorého sa deje všetko naraz?

V prvom rade zisťujeme, či je dostupný už existujúci slovenský, prípadne český dabing pre naše české kanály. Ak existuje dabing uvedený v kinách, tento sa vždy snažíme prioritne získať pre naše vysielanie. Ak dostupná verzia neexistuje, môže nastať viacero prípadov. Buď sa rozhodne o plnom či pokrývacom dabingu, otitulkovaní, alebo tiež môže titul spadnúť do takzvaného odpisu, kedy sa získaná licencia nevyužije. Toto sa ale deje výnimočne a hlavne pri balíkoch práv, kde sa akvizícia hodnotnejších titulov podmieňuje zakúpením titulov, ktoré by sme normálne nekúpili, to znamená, že sú vhodné skôr pre inak zamerané televízie.

Samotný dabing sa outsourcuje externému dabingovému štúdiu, ktoré film následne zadá na preklad, ten sa potom posiela na úpravu a po úprave dialógov sa začína výroba slovenského znenia.

Tá trvá koľko?

Zmluvne majú dabingové štúdia na celý proces 3 týždne od zadania. Pri náročnejších projektoch, vyžadujúcich si odborného prekladateľa, schválenie dabingu od distribútora, prípadne špecifické obsadenie, sa táto doba môže aj niekoľkonásobne predĺžiť.

Ako to vyzerá pri výbere vhodných dabérov? Rozhoduje o tom niekto konkrétny?

Dabingových hercov vyberá režisér po porade s dramaturgom dabingu JOJ Group. Známejší herci majú poväčšine predschváleného dabéra, vrátane alternácie. Záleží od aktuálnej dostupnosti dabérov (to preveruje produkcia), rozpočtu a interných požiadaviek. Právo veta ma vždy zadávateľ, čiže za JOJ Group dramaturg dabingu.

Komunikuje sa pri výrobe dabingu aj s domovským štúdiom, prípadne televíziou, ktorá film alebo seriál vyrábala?

Záleží od licenčnej zmluvy. Prevažne nie, ale pri niektorých tituloch dostaneme od licensora rovno požiadavky na dabingové obsadenie tak, ako boli už predschválené, prípadne aj so súhrnom schválených výrazových prostriedkov. Ak výroba dabingu k titulu podlieha schváleniu majiteľa práv, zvykne sa robiť dabingový casting, posielajú sa na schválenie úpravy, nahraté pesničky, časti dabingu, či na nahrávku chodí zástupca licensora a tak ďalej.

Ilustračná foto: MovieStillsDB

Stáva sa, že niekedy diváci v televíznom vysielaní sledujú zahraničný film, ktorý sa v programe objavil už roky predtým a má odlišný dabing ako kedysi. Ako príklad mi napadá komédia Sám doma. V akých prípadoch a prečo k výrobe nového dabingu vôbec dochádza?

Väčšinou sú na príčine neadekvátne finančné požiadavky majiteľa už existujúcej jazykovej verzie a nutnosť hradiť autorské tantiémy pri dabingoch, ktoré takto neboli vysporiadané pri výrobe. Taktiež, majiteľ práv k verzii nemusí s jej predajom súhlasiť – takto sme nedokázali vykúpiť do vysielania napríklad slovenskú verziu Mrázika.

Ďalšia z príčin môže byť tá, že pôvodný dabing bol vyrobený na inú verziu filmu, akú sme nakúpili, prípadne nevyhovuje kvalitatívne. Konkrétne pri “trilógii Sám doma” (tri najznámejšie filmy), sme pre prvé licenčné obdobie zakúpili pôvodnú slovenskú verziu, ktorá nás však už pri prvom nákupe, vrátane autorských tantiém, vyšla drahšie, ako keby sme ju vyrobili nanovo. Vzhľadom k tomu, že s vlastníkom práv pôvodnej verzie sme sa nedokázali dohodnúť na schodnej cenovej politike, bolo rozhodnuté o predabovaní. Od roku 2006 doposiaľ, sme “trilógiu Sám doma” nakúpili na 8 rôznych licenčných období. S odstupom času je teda možné toto rozhodnutie hodnotiť ako jediné správne a v súlade s povinnosťami riadneho hospodára v komerčnom subjekte.

Čo znamená „iná verzia filmu“? Stáva sa, že ten istý film, ktorý sme už videli, má nejakú ďalšiu verziu?

Film môže mať kino-verziu, verziu pre videotrh/VOD, režisérsky zostrih, verziu, ktorá bola distribútorom oficiálne prestrihaná či dokonca dejovo upravená (poväčšine s cieľom znížiť vekovú prístupnosť, alebo s ohľadom na cenzorské požiadavky v Rusku, Číne a podobne), verziu pre letecké spoločnosti a tak ďalej.

Pri filmoch do hlavného vysielacieho času častokrát využívame prístup k režisérskej, teda rozšírenej verzii. Ak je požiadavka nejaký lepší film s ratingom R zaradiť pred 22. hodinou, snažíme sa dostať k verzii, ktorá bola upravená pre nižší rating a naopak, pokiaľ máme film zaradený vyslovene po 22. hodine, snažíme sa dostať k takzvanej unrated (cenzorsky menej prestrihanej, poväčšine brutálnejšej či sexuálne explicitnejšej) verzii filmu.

Ilustračná foto: MovieStillsDB

Často sa vedú diskusie slovenský verzus český dabing. Ktorý je podľa vášho názoru lepší?

Vyrábame ako slovenský, tak aj český dabing a čo sa týka posledných pár rokov, odvážim sa tvrdiť, že ten slovenský je technicky kvalitnejší.

Slovenský dabing je trošku podceňovaný z toho dôvodu, že je len v obmedzenej miere produkovaný pre video distribúciu, takže v momente, kedy je televízia nútená, vzhľadom k aktuálne platnému jazykovému zákonu, titul nadabovať do slovenčiny, už poväčšine existuje dabing český. Tento je pre určitú skupinu divákov akýsi “svätý grál” a “vzor vzorov”, odchýlenie, od ktorého má za následok nekonečné plamenné diskusie a rozhorčenie. Na druhej strane, čo sa týka možností použitia výrazových prostriedkov, je český dabing neprekonateľný.

S dabingom zvyknú byť diváci nespokojní aj preto, lebo si myslia, že nie je dostatočne kvalitný. Ako vnímate slovenský dabing vy? Má Slovensko medzery a máme sa ešte čo učiť alebo je to presne naopak?

Kvalita dabingu je priamo úmerná množstvu finančných prostriedkov, ktoré si televízia môže dovoliť preinvestovať pri jeho výrobe. Z tohto pohľadu je to veľmi veľa muziky za veľmi málo peňazí. V dobe, keď je pre väčšinu populácie úplne normálne sťahovať si autorsky chránené diela z file-sharingových služieb typu Ulož.to, torrentov a podobne, je až na počudovanie, že sa stále nachádzajú v rozpočtoch komerčných televízií financie na nákup kvalitných programov a ich lokalizáciu.

Ozval sa vám niekedy naštvaný divák s tým, že bol s dabingom vyslovene nespokojný?

Sem-tam sa k nám dostane konštruktívna kritika, na ktorú sa snažíme v rámci možností reagovať, prípadne zjednať nápravu. Za to by som sa rád poďakoval. Na druhej strane je tu úzka skupina ľudí, ktorí sa pasovali do pozície “strážcov kvality slovenského dabingu” a sú nám schopní ku každému dabingu zaslať niekoľkostranový elaborát o tom, čo sme všetko urobili zle a ako by to malo byť podľa nich správne.

Ilustračná foto: MovieStillsDB

Riešite to potom nejako?

Na tomto mieste si treba uvedomiť, že ročne pre celú JOJ Group vyrábame okolo 900-1000 dabingových diel. To znamená, že denne je potrebné vyriešiť v priemere 3-4 nové dabingy. Okrem výroby dabingu zabezpečujeme akvizičný vysielací a podporný materiál pre viac než 10 našich televíznych kanálov a materiálovo riešime predaje našej vlastnej tvorby smerom von. Toto všetko sa realizuje v minimalistickom personálnom obsadení 4 ľudí, čo nám nedáva príliš veľa času sedieť pri káve a dumať nad nesmrteľnosťou chrústa.

Mnohí, a týka sa to najmä mladších ročníkov, by uvítali nahradenie dabingu pôvodným znením s titulkami. Myslíte si, že by niečo také bežný slovenský divák dokázal stráviť?

V minulosti sme na túto tému robili zopár spotrebiteľských panelov, ktoré dopadli drvivo v prospech slovenského dabingu. Toto potvrdzujú aj čísla sledovanosti, ktoré pri titulkovaných programoch zaznamenávajú len zlomok divákov oproti programom dabovaným. Nemyslím si, že by slovenský divák nezvládol prechod na originálne znenie s titulkami, ale dabing je jedna z vecí, ktorou môže televízia ešte výrazne konkurovať internetu. Iste uznáte, že pri čítaní titulkov sa moc dobre žehliť nedá.

Samostatnou témou diskusií sú mnohokrát aj slovenské nadávky vo filmoch a seriáloch. Veľakrát si totiž môžeme všimnúť, že pomerne pestrá paleta hrubých slov padne v originálnom znení, do slovenčiny sa ale takéto výrazy značne redukujú a divák dostáva ich „zľahčené varianty“. Prečo sa k niečomu takému vôbec pristupuje?

Je to hlavne kvôli pokutám, ktoré za takto “kvetnatú reč” môžeme od Rady pre vysielanie a retransmisiu dostať. Čo sú pre niekoho úplne normálne výrazové prostriedky, je pre iného poburujúce a okamžite na nás danej inštitúcii píše sťažnosť. Najhrubšie vulgarizmy môžu zaznieť v televízii len v tituloch označených piktogramom 18 a vysielaných po 22. hodine, čo tiež značne zužuje možnosti ich reálneho použitia.

V JOJ Group máte na starosť úsek dabingu a shippingu. Spomínate si za ten čas, čo na tejto pozícii ste, na najťažší projekt, ktorý bolo treba nadabovať?

S prehľadom sa jednalo o filmové spracovanie Broadwayského muzikálu Príbehy z lesov (Into the Woods), kde sme dostali požiadavku lokalizovať vrátane spievaných pasáží.

Samotná výroba trvala viac než 4 mesiace a rozpočet 7-krát presiahol cenu za dabing bežného filmu v danej stopáži. Všetky ostatné dabingy k tomuto filmu, ktoré som mal možnosť vidieť, boli vyrobené štandardne, t.j. dialógy nadabované a spievané pasáže otitulkované. Tento rok plánujeme naspievať komerčne zaujímavejší projekt, ktorý diváci uvidia na jeseň.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )