Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete, pričom krajiny v roku 2024 zasiahli výrazné dôsledky klimatickej zmeny, extrémne počasie a rekordné teploty. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok zverejnila Svetová meteorologická organizácia OSN (WMO) a meteorologická služba Európskej únie Copernicus, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Na správe sa podieľalo približne 100 vedcov a podľa ich zistení minulý rok bol pre Európu najteplejším v histórii meraní. Búrky boli často silné a záplavy najrozsiahlejšie od roku 2013. Vyžiadali si najmenej 335 životov a zasiahli približne 413 000 ľudí, uvádza sa v správe.
Zvýšené riziko povodní a extrémnych horúčav
Podľa odborníkov existoval zjavný klimatický kontrast medzi východom a západom kontinentu: východ sužovalo extrémne suché a teplé počasie, západ zažil teplé, no vlhké počasie.
Správa uvádza, že Európa patrí medzi regióny s najväčším predpokladaným nárastom rizika povodní. Globálne otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia by mohlo podľa odhadov viesť k tridsiatim tisícom úmrtiam ročne v dôsledku extrémnych horúčav.
„Každý ďalší zlomok stupňa zvýšenia teploty je závažný, pretože zvýrazňuje riziká pre naše životy, ekonomiku a planétu,“ varuje generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová. Naopak, chladné extrémy boli v roku 2024 rekordne nízke. Všetky európske regióny zaznamenali úbytok ľadu, pričom ľadovce v Škandinávii a na súostroví Svalbard (Špicbergy) zaznamenali najvyššiu mieru úbytku ľadu v histórii. OSN v roku 2025 preto vyzýva na ich ochranu.
Potrebujeme konať rýchlejšie a spoločne
Generálna riaditeľka Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) Florence Rabierová uviedla, že takmer tretina riečnej siete v Európe prekročila hranicu vysokej povodňovej aktivity a tepelný stres na kontinente naďalej rastie. Podľa nej je preto kľúčové budovať väčšiu odolnosť. Dodala, že 51 percent európskych miest už má vlastný plán adaptácie na zmenu klímy.
Produkcia čistej elektriny podľa správy dosiahla v roku 2024 rekordnú úroveň a prekonala doterajší rekord 43 percent z roku 2023. Tento nárast údajne odráža pokračujúce úsilie Európy o dekarbonizáciu.
Saulová zdôraznila, že adaptácia na zmenu klímy a extrémnejšie počasie je nevyhnutná. „WMO a jej partneri preto posilňujú systémy včasného varovania a klimatické služby, aby pomohli spoločnosti lepšie sa prispôsobiť. Dosahujeme pokrok, no musíme ísť ďalej, rýchlejšie a spoločne,“ dodala.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku