Dallol v Etiópií

Foto: Profimedia

Za farebnou scenériou stojí zložitá geologická aktivita.

Predstavte si miesto, kde sa zem sfarbuje do žiarivej žltej, zelenej a červenej farby a počasie je také extrémne, že máte pocit, že ste sa ocitli na inej planéte. Dallol v severnej Etiópii patrí medzi najnehostinnejšie, ale zároveň najfascinujúcejšie kúty našej planéty. Jeho nezvyčajný vzhľad zaujal nielen cestovateľov z celého sveta, ale aj vedcov hľadajúcich odpovede na otázku, či môže existovať život na Marse.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Dallol sa nachádza v Danakilskej prepadline v severnej Etiópii, v oblasti Afarského trojuholníka. Ide o jednu z najnižšie položených a najhorúcejších oblastí sveta. Leží viac ako 120 metrov pod hladinou mora a priemerná denná teplota dosahuje približne 34 °C. Počas najhorúcejších dní môže teplomer vystúpiť až k 50 °C, informuje portál ati.

Soľné útvary v Dallol
Foto: Profimedia

Táto geotermálna oblasť sa pritom často označuje aj ako miesto, kde “nikdy neprší”, hoci toto označenie je mierne pritiahnuté za vlasy. V skutočnosti sú tam zrážky extrémne zriedkavé, no stále je možné, že vás nejaká zastihne. Rovnako sa môžete stretnúť aj s tvrdením, že Dallol je “najhorúcejšie miesto na Zemi“, hoci tento rekord oficiálne patrí Údoliu smrti v Kalifornii, kde v roku 1913 namerali teplotu vzduchu 56,7 °C.

Farebná mozaika zo soli a minerálov

Napriek extrémnym podmienkam je práve táto oblasť mimoriadne príťažlivá. Jej povrch pripomína farebnú mozaiku, v ktorej sa prelínajú sýte odtiene žltej, zelenej, oranžovej a červenej. O nezvyčajný vzhľad sa starajú predovšetkým sírne pramene, soľné útvary a ďalšie minerálne usadeniny.

Za farebnou scenériou stojí zložitá geologická aktivita. Magma z neďalekých sopiek zohrieva podzemnú vodu, ktorá následne vystupuje na povrch. Počas tohto procesu rozpúšťa rôzne soli a minerály. Tie oxidujú a vytvárajú pestrofarebné, minerálmi presýtené horúce pramene. Extrémne teplo v Danakilskej prepadline následne spôsobuje odparovanie vody, pričom na povrchu zostávajú farebné soľné útvary lemujúce jednotlivé pramene.

Domov etnickej skupiny Afarov

Hoci sa Danakilská prepadlina často označuje ako krajina smrti, pre etnickú skupinu Afarov je domovom už celé stáročia. Tento kočovný národ sa pohybuje po nehostinnom regióne spolu so stádami tiav, kôz a hovädzieho dobytka.

Sopečné územie Dallol v Etiópií
Foto: Profimedia

Dôležitou súčasťou miestneho života je ťažba soli, ktorá sa v minulosti označovala aj ako biele zlato. Soľ sa tu získava tradičným spôsobom – ručne sa rozsekáva na menšie bloky a nakladá sa na ťavy. Tie ju v karavánach prepravujú cez púšť na miesta, kde sa dá predať.

Soľ mala v Etiópii dokonca až do 20. storočia funkciu platidla. Nie je preto prekvapením, že miestne ložiská priťahovali aj zahraničných investorov. Väčšina pokusov o priemyselnú ťažbu však postupne zanikla.

Vedci porovnávali prostredie s Marsom

Nezvyčajné podmienky v Dallole zaujímajú aj astrobiológov. Vedci tu skúmajú takzvané extrémofily – mikroorganizmy, ktoré dokážu prežiť v prostrediach s vysokými teplotami, extrémnou slanosťou či kyslosťou.

Výskum týchto organizmov totiž môže pomôcť lepšie pochopiť hranice života na Zemi a naznačiť, za akých podmienok by mohol existovať aj na iných planétach. Osobitnú pozornosť pritom vedci venujú Marsu, ktorého prostredie má v niektorých ohľadoch podobné extrémne charakteristiky.

Zo Slovenska sa do etiópskeho hlavného mesta Addis Abeba dostanete letecky s prestupom, odkiaľ môžete pokračovať vnútroštátnym letom do mesta Mekele. To je najčastejším východiskovým bodom organizovaných výprav do Dallolu. Cesta terénnym vozidlom do Danakilskej prepadliny trvá približne tri až štyri hodiny. Občania Slovenska potrebujú na vstup do Etiópie víza. Pred cestou si však overte aktuálnu bezpečnostnú situáciu, keďže regióny Afar a Tigraj sú spojené s bezpečnostnými rizikami.
Uložiť článok

Najnovšie články