Neurochirurg na operačnej sále v operačnom oblečení a ruka, ktorá sa snaží chytiť svetlo v posmrtnom svete

Ilustračné foto: Pexels

Keď sa prebral, podrobne analyzoval svoje lekárske správy.

Pred chorobou bol presvedčený, že vedomie vytvára mozog a nič iné. Potom strávil sedem dní v kóme s 2 % šancou na prežitie. Neurochirurg Eben Alexander z Harvardu tvrdí, že v bezvedomí zažil niečo skutočnejšie než bežný život a svoj pohľad na vedomie od základov zmenil. Následne skúmal svoje lekárske správy a skeny mozgu, aby našiel vysvetlenie, čo v skutočnosti videl.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Neurochirurg Eben Alexander, ktorý strávil sedem dní v kóme, tvrdí, že objavil svet za hranicami smrti, píše portál Metro.

Harvardský neurochirurg strávil 7 dní v kóme

Doktor Alexander 15 rokov vyučoval a pracoval na lekárskej fakulte na prestížnej Harvardovej univerzite. Zároveň viac ako dve desaťročia liečil pacientov s rôznymi ochoreniami mozgu. V novembri 2008 sa však sám stal pacientom, keď vážne ochorel.

Bojoval s nebezpečnou infekciou – bakteriálnou meningitídou, ktorá postihuje ochranné membrány okolo mozgu a miechy. Za infekciu, ktorá vážne postihla jeho mozog, bola zodpovedná baktéria E. coli. Bol v kóme sedem dní. Doktori, ktorí ho liečili, mu nedávali veľké šance na prežitie, údajne mal len 2 % šancu, že bude žiť.

Predtým, než ochorel, veril, že naše myšlienky, spomienky a vedomie vytvára mozog a rozhodne nie nejaká tajomná sila na druhom svete. Stretnutie so smrťou ho však prinútilo spochybniť všetko, čo sa dovtedy počas svojej lekárskej praxe naučil.

Muž v kóme v nemocničnej izbe s prístrojmi v pozadí
Ilustračné foto: Pexels

Tvrdí, že bol zahalený do bezpodmienečnej lásky

Tvrdí, že počas siedmich dní, keď ležal v nemocnici v úplnom bezvedomí, prežil niečo oveľa živšie ako čokoľvek, čo kedy zažil ako bdelý. Opísal, ako sa ocitol v tajomnej ríši, kde bežné pravidlá o čase a priestore už neplatili. Cítil sa obklopený láskou a spojený s niečím oveľa väčším, než bol on sám. Vraj bol „nespútaný priestorom a časom, ponorený do univerzálneho vedomia a zahalený do bezpodmienečnej lásky“.

Univerzálne vedomie neurochirurg opísal ako niečo, čím sú naše individuálne mysle nejakým spôsobom spojené s väčším vedomím, ktoré existuje mimo našich tiel.

Verí, že jeho zážitok je skutočný

Je presvedčený o tom, že tento zážitok bol skutočný. Údajne to bolo také silné, že v porovnaní s tým mu bežný život a svet pripadajú ako sen.

Alexander bol v kóme sedem dní a následne sa z choroby spamätával ešte dva mesiace. Keď sa mu vrátila plná sila, začal študovať svoje lekárske záznamy a skeny mozgu v nádeji, že nájde odpovede na to, čo videl v bezvedomí.

Skan mozgu
Ilustračné foto: Pexels

Zistil, že jeho mozog bol z dôvodu infekcie až príliš poškodený na to, aby sám dokázal vytvárať takéto živé predstavy, preto je presvedčený, že vedomie môže predsa existovať nezávisle od fyzického mozgu.

Podľa vedcov však závažné ochorenie mozgu nemusí nevyhnutne znamenať, že všetka mozgová aktivita sa zastavila, a neexistuje spôsob, ako presne určiť, kedy Alexander zažil svoje vízie o posmrtnom živote. Niektorí vedci naznačujú, že zážitky blízke smrti sa môžu vyskytovať, keď mozog stráca alebo znovu získava normálne funkcie.

No Alexander je po tomto svojom zážitku presvedčený, že mozog by mohol fungovať ako rádio – prijíma vedomie z niečoho, čo je mimo neho samého, a nie ho v prvom rade vytvára. Alexandrova myšlienka nie je celkom nová, viacerí odborníci ju skúmajú už viac ako storočie. Stále však neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že ľudské vedomie existuje nezávisle od mozgu.

Uložiť článok

Najnovšie články