Rozhovor s Matejom z Ružindola: Kvôli kriku moderátorov som si myslel, že si zo mňa niekto strieľa

V nedeľu večer prebehlo prvé kolo očkovacej lotérie. Až päť výhercov mohlo získať 100-tisíc eur, no z výhry sa tešila len jedna osoba. Traja súťažiaci zlyhali na zbytočných komplikáciách. 

Jedným z týchto troch súťažiacich bol aj Matej z obce Ružindol nachádzajúcej sa v okrese Trnava. Ten zdvihol telefón v až poslednej chvíli z 20-sekundového limitu, čo spustilo veľkú radosť a eufóriu u moderátorov. Tí v návale emócií po Matejovom zdvihnutí telefónu začali kričať. Keď sa upokojili a oslovili ho, Matej však už nebol na linke.

Matej je mladý, 19-ročný chalan so záujmom o počítače a programovanie, ktorému sa venuje už od veku 8 rokov a je to zároveň jeho hobby. Práve tento rok ide študovať prvý ročník na Masarykovej univerzite v Brne, konkrétne na Fakultu informatiky, kde bude študovať Programovanie a vývoj aplikácií. Nám sa podarilo s Matejom spojiť a podelil sa s nami o dojmy zo včerajška a telefonátu z očkovacej lotérie.

Vedel si, že včera večer je očkovacia lotéria a že existuje nejaká šanca, že ti budú volať?

Na očkovaciu lotériu som úprimne zabudol a už vôbec som nečakal, že by mi mohol niekto volať. Šanca bola naozaj ohromne nízka a kto by počítal s tým, že sa dá reálne aj vyhrať?

Čo si robil, keď ti zazvonil telefón?

Keď mi zazvonil telefón, robil som si práve večeru. Je inak celkom náhoda, že som mal telefón nahlas, väčšinou si ho okolo 20:00 dávam „na ticho“, no tentokrát som zabudol. Navyše som si ho práve pred pár minútami dal na nabíjačku, lebo som mal 1 % batérie. Takže šťastná náhoda je už to, že sa mi podarilo zdvihnúť.

Nebol som práve pri telefóne a ešte som sa musel ďaleko načiahnuť, aby som ho dal preč z nabíjačky. Keď som uvidel neznáme číslo, chvíľu som premýšľal, či vôbec zdvihnúť, keďže bolo už takmer 21:00. Nakoniec som sa rozhodol, že to zdvihnem.

Asi ťa zaskočilo, že sa nikto najprv neozval…

Áno. Keď som zdvihol, moja prvá myšlienka bola, že si zo mňa niekto strieľa. Počul som iba výkriky a hluk a nebolo mi jasné, o čo ide, keďže som nepočul, že by sa mi niekto predstavil.

Položil som telefón, keď som počul, ako niekto hovorí niečo v štýle „ticho, ticho“. Vtedy som bol už naozaj presvedčený, že je to prank a zložil som.

Čo si robil potom a kedy si sa dozvedel, že ti volali z lotérie?

Telefón som iba zložil a pokračoval som v príprave večere. O pár minút mi napadlo, že „nemala byť dnes tá očkovacia lotéria?“. A tak mama zapla RTVS a o chvíľu jeden z moderátorov povedal niečo štýlu: „Vďaka Matejovi z Ružindola hráme o 200 000 €.“

Ten prvotný šok bol katastrofálny, 100 000 € je neskutočne veľká suma pre mňa ako študenta. Navyše idem do prvého ročníka na Masarykovu univerzitu do Brna a mali sme problém so spolužiakmi zohnať lacné ubytovanie – touto sumou by sa problém vyriešil.

Čo si myslíš o reakcii moderátorov a o samotnej lotérii?

Vôbec nemám ťažké srdce na moderátorov. Som si istý, že výkriky, ktoré som počul, boli výkriky radosti, pretože sa všetci tešili, že som vyhral. Škoda, že to nakoniec nevyšlo, no takéto veci sa stávajú.

K lotérii sa asi vyjadrovať nebudem, pretože sa necítim na to dostatočne kompetentný. Teraz sa teším, že mám aspoň automatickú výhru. Samozrejme, že si viem predstaviť veľa vecí, na ktoré by som 100 000 eur využil.

Ozvalo sa mi už mnoho členov rodiny a priateľov a všetkých mrzelo, že nemám prémiovú výhru. Pripomenuli mi ale, že som aj tak výherca, aj keď nižšej sumy. Tým ma psychicky podržali, za čo som im veľmi vďačný. Dokonca sa mi ozvali aj ľudia, s ktorými som už dlhšie nebol v kontakte. A tak je to šanca znova sa s nimi spojiť, takže sa predsa len udiali aj pozitívne veci.

Pozri aj:

12 najväčších zlyhaní očkovacej lotérie: Nahnevala divákov a toto jej vyčítajú najviac