Predstavte si situáciu, že ste muzikant, skladáte piesne, hráte v podnikoch, no napriek tomu, že vás producenti predurčujú na veľké veci, neprerazíte. Na hudbu nezanevriete, ale pokračujete vo svojom bežnom živote. Čo by ste urobili, keby vám niekto o 30 rokov neskôr zaklopal na dvere a oznámil, že ste slávnejší než Elvis Presley? Takýto príbeh sa skutočne stal a to mužovi menom Sixto Rodriguez.
Narodil sa v roku 1942 v Detroite ako dieťa mexicikých imigrantov. V tej dobe to bolo mesto plné špiny a chudoby. Patril do tzv. chudobnej pracovnej triedy a keďže musel život rodinu, pracoval na stavbách a demolačných firmách. Vo voľnom čase sa venoval hudbe a po večeroch hrával v zafajčených podradných podnikoch. Jeden večer sa stal začiatkom veľkého príbehu, ktorý mal síce šťastný koniec, no ten prišiel takmer po 30. rokoch.
Dennis Coffey a Mike Theodore boli dvaja producenti, ktorí Rodrigueza objavili koncom 60. rokov. V roku 1970 tak vznikol album Cold Fact a v roku 1971 Coming from Reality. Silné texty a chytľavé melódie boli priam predurčené na úspech. Už vtedy sa hovorilo, že Rodriguez je lepší pesničkár ako Bob Dylan. Speváka však úspech nečakal. Albumy boli prepadáky, vystúpenia taktiež a tak rýchlo ako sa Sixtova kariéra začala, tak rýchlo sa aj skončila. Po fiasku si kúpil dom v dražbe, usadil sa a pokračoval vo svojom bežnom živote.
Nevie sa, ako presne sa to stalo, no jedna pirátska kópia sa náhodne dostala do Juhoafrickej republiky. V tej dobe bola táto krajina odrezaná od zbytku sveta. Vládla tu tvrdá politika apartheidu (skončila sa až v roku 1990 pozn. redakcie.) a podľa mnohých to bolo len akési pokračovanie nacistického nemeckého štátu po vojne. Obyvatelia sa delili na bielych a „farebných“, černosi mali zákaz vstupu do reštaurácií, kín, škôl, nemocníc, jednoducho všade tam, kde sa pohybovali belosi prirodzene. Mnoho ľudí sa stavalo na odpor, no ako pri každom takomto režime, aj tu vládol obrovský strach. Za pomoc černochovi alebo postavenie sa za jeho práva by ste v tej dobe dostali 3 roky väzenia.
Každé hnutie má svoje ikony a ľudia, ktorí sa ocitnú pod tlakom hľadajú nádej. Tá prišla práve v podobe jednej pirátskej kópie Rodriguezových skladieb, ktoré sa začali po krajine šíriť naozaj veľmi rýchlo. V 70. rokoch snáď neexistoval človek, ktorý by nepoznal jeho meno. Stal sa obrovskou hviezdou. Bol populárnejší ako Elvis, či Rolling Stones alebo Beatles. Keďže v krajine vládol tvrdý režim, ľudia poznali len jeho meno, no nič iné o ňom nevedeli. Samozrejme, bolo to aj preto, že v USA o Rodriguezovi nepočul takmer nikto. Jeho platne boli úradmi zabavované, zakázané skladby boli účelovo poškriabané, aby sa nikdy nestalo, že zaznejú v éteri. V tej dobe neexistovalo nič ako alternatívne rádio, prípadne súkromné televízne, či rozhlasové stanice. V krajine vládla cenzúra. Možno aj preto sa Sixto stal ešte väčšou hviezdou.
Potom ale prišla zdrvujúca správa. Rodriguez mal vraj nejaké vystúpenie v podniku, ktoré však nešlo podľa predstáv. Ľudia ho vypískali a on to nezvládol. Poďakoval sa za posledné vystúpenie a zastrelil sa priamo na pódiu. Takáto správa prišla do Juhoafrickej republiky a zasiahla všetkých. Symbol slobody a nádeje bol mŕtvy.
Craig Bartholomew a Stephen „Sugar“ Segerman, dvaja fanúšikovia, ktorí sa rozhodli pátrať po tom, kto Sixto Rodriguez naozaj bol. Zamerali sa na jeho texty, ktoré poukazovali na rôzne miesta. Snažili sa z obalu platne vyčítať čo najviac informácií. Hovoríme o roku 1997. Stephen založil stránku, ktorá bola zameraná na hľadanie „Sugar mana“ a teda Rodrigueza. Vložil tam obrázok krabice od mlieka, kde sa na prednej strane nachádzala tvár známeho speváka. Neuveriteľné bolo, že na túto stránku náhodne narazila Rodriguezova dcéra.
Veci sa dali do pohybu a Craig vyrazil do USA po stopách speváka. Stretol sa s producentmi, ktorí ho v začiatkoch zastupovali a objavili, pýtal sa ich na jeho život, okolnosti jeho kariéry, na skladby a samozrejme im rozpovedal neuveriteľný príbeh o tom, aký slávny je v Juhoafrickej republike. Potom prišla posledná otázka, ktorá bola len začiatkom. „Ako Rodriguez vlastne zomrel?“ Odpovedal mu práve Mike Theodore: „Ale veď on nezomrel, je živý a už 40 rokov žije v tom istom dome v Detroite.“
Hneď na to sa Craig stretol s Rodriguezom, rozpovedal mu neuveriteľný príbeh a zorganizovalo sa veľké úspešné turné v Juhoafrickej republike. Všetky jeho koncerty boli okamžite vypredané, aj keď mnoho ľudí len chcelo vedieť, či je to naozaj on. Celé roky totiž všetci verili tomu, že sa zastrelil a je mŕtvy.
Rodriguez stále žije vo svojom dome v Detroite. Chodí do práce, skladá piesne, hrá na gitare a ostal skromný a pokorný. V Juhoafrickej republike sa predalo viac ako 500 miliónov platní a získal zlatú aj platinovú platňu za predaj albumov. Stal sa fenoménom a legendou, ktorá v krajine žije dodnes. Dokumentárny film Searching fof Sugar Man, o ceste, ktorá viedla až k vypátraniu Rodrigueza, získal cenu za najlepší dokumentárny film na 66. ročníku British Academy Film Awards a vzápätí na to vyhral Oscara v kategórii najlepší dokumentárny film roku 2013. Rodriguez dodnes nedostal žiadnu províziu za predaj svojich albumov. Ak by ste si chceli Rodrigueza vypočuť na živo, svoje geniálne piesne zahrá aj na festivale Pohoda 2018.
Nahlásiť chybu v článku