Foto: Profimedia

Théoneste Bagosora bol vojenským dôstojníkom, ktorý sa podieľal na zabití takmer milióna ľudí.

Vojenský generál Théoneste Bagosora bol obvinený z ohavných zločinov proti ľudskosti. Práve on bol zodpovedný za masaker, ktorý sa odohral v hlavnom meste Rwandy v roku 1994. Zomierali civilisti, ale aj vysokopostavení úradníci. Objednal si dokonca aj vraždu predsedu vlády. Na rukách mal krv státisícov nevinných ľudí.

Stál za genocídou, počas ktorej zomrelo najmenej 800-tisíc ľudí

Théoneste Bagosora, ktorý sa narodil 16. augusta v roku 1941, nič iné ako armádu nepoznal, strávil v nej celú svoju kariéru. Zasvätil jej aj svoje štúdium, v roku 1964 ukončil dôstojnícku školu v hlavnom meste Rwandy Kigali, kde získal hodnosť podporučíka, píše portál Sciencespo.

Jeho kariéra neustále napredovala, až sa napokon v roku 1991 dostal na čelo vojenskej komisie. Tá bola zriadená samotným prezidentom. Bagosorovou úlohou bolo zistiť, čo treba urobiť pre to, aby sa podarilo poraziť nepriateľa na politickej, mediálnej, ale aj vojenskej úrovni. O rok neskôr začal zostavovať zoznam osôb, ktorých považoval za nepriateľov a ich komplicov.

V roku 1993 sa Bagosora oficiálne pobral do dôchodku, svojej celoživotnej práce sa však vzdať nechcel. Ba práve naopak, dostal sa do riaditeľskej pozície na ministerstve obrany. Prevzal tak kontrolu nad všetkými politickými vojenskými aférami v krajine, informuje The Guardian. Nad Bagosorom nemal nikto žiadnu kontrolu, jediný človek, ktorému sa zodpovedal, bol prezident. 6. apríla v roku 1994 sa však stalo niečo, čo nikto nečakal. Lietadlo, v ktorom rwandský prezident Juvenal Habyarimana (ktorý patril k menšine Hutusov) práve sedel, bolo zostrelené a hlava štátu to neprežila.

Foto: SITA/Cukhdev Chhatbar

Bagosorova moc tak podľa portálu The New York Times vzrástla ešte viac, stal sa najmocnejším mužom na ministerstve obrany a jedným z najmocnejších v krajine. Práve počas tohto obdobia sa v krajine začali krvavé jatky obrovských rozmerov. Bagosoro si začal objednávať vraždy nielen vysokopostavených politikov, ale aj obyčajných civilistov, a to nielen v hlavnom meste, ale aj na západe krajiny.

Propaganda ľudí nabádala, aby vyhubili všetky „šváby“

Medzi jeho obete patril vtedajší premiér, prvá dáma Agathe Habyarimana, ale aj predseda ústavného súdu. Pod jeho taktovkou vraždili vojaci aj ľudí v kostoloch či školách. Na rukách má krv aj najmenej 10 ľudí, ktorí boli príslušníkmi belgických mierových síl. Za svojich úhlavných nepriateľov však Bagosoro považoval najmä etnickú menšinu Tutsiov, ktorí boli označovaní aj „šváby“ (85 % rwandskej populácie tvoria Hutusovia).

Foto: Profimedia

Spory medzi etnikami sa tiahnu až do čias koloniálnej éry a vyústili dokonca aj do občianskej vojny. Medzi rokmi 1959 až 1963 sa dokonca konali aj čistky, počas ktorých museli tisícky Tutsiov opustiť svoje domovy a ujsť, pričom mnohí hľadali útočisko najmä v Ugande. Masové vyvražďovaniu Tutsiov sa postupne plánovalo niekoľko rokov. Nenávisť voči nim bola rozsievaná aj za pomoci médií, najmä rozhlasu a novín. Propaganda hlásala, že je nevyhnutné zbaviť sa všetkých švábov. Mená Tutsiov zastávajúcich významné pozície boli v rádiu aj nahlas predčítané, aby ľudia vedeli, proti komu majú mieriť svoje zbrane.

Foto: Profimedia

Tutsiovia, ktorí boli nútení ujsť, v exile vytvorili hnutie povstalcov, ktoré dostalo pomenovanie Rwandská vlastenecká fronta (FPR). Podľa portálu BBC v roku 1990 hnutie vtrhlo na územie Rwandy a boje pokračovali až do roku 1993.

Zabíjali sa medzi sebou susedia, muži vraždili svoje manželky

V priebehu rokov bolo podpísaných niekoľko mierových dohôd, jedna z nich aj v roku 1992 v tanzánskom meste Aruša, informuje Peacemaker. Ďalšia zas v roku 1993. Krehký mier, ktorý sa veľkým úsilím podarilo vybojovať, však bol napokon narušený 6. apríla v roku 1994. Hutusovia si mysleli, že atentát na prezidentove lietadlo zosnovali práve Tutsiovia. Tí zas tvrdili, že celé to zorganizovali Hutusovia, aby mali zámienku na začatie genocídy.

Konflikt spustil podľa BBC vyvražďovanie obrovských rozmerov. Vojaci dostávali do rúk zoznamy ľudí, ktorých mali zabiť spolu s ich rodinami. Zabíjali sa medzi sebou aj susedia. Muži dokonca zabíjali vlastné manželky, ak patrili k menšine Tutsiov. Urobili tak pod zámienkou, že ak by odmietli, boli by popravení. V tom čase bola súčasťou identifikačných kariet aj informácia o tom, ku ktorému etniku človek patrí. Na cestách stáli stráže, preukazy kontrolovali a mačetami zabili každého, kto patril k nesprávnemu etniku. Tisícky žien nezabili ihneď, vzali si ich ako sexuálne otrokyne.

Foto: TASR/ Ben Curtis

Vznikla dokonca aj mládežnícka organizácia Interahamwe, ktorá vraždila na povel. Každá zo skupín dostala do rúk zbrane a vždy presne vedeli, kde majú hľadať ľudí, ktorí sa ocitli na ich zozname. V bezpečí neboli ani ľudia, ktorí hľadali útočisko v kostoloch, vraždilo sa aj v nich, o život prichádzali aj mníšky a kňazi. Brutálne vyvražďovanie trvalo až 100 dní, počas ktorých zomrelo najmenej 800-tisíc Tutsiov, ale aj Hutusov.

Doživotný trest mu skrátili na 35 rokov, zomrel vo väzenskej nemocnici

Zabíjanie nezastavila dokonca ani OSN, ktorá mala v Rwande svoje jednotky. Do konfliktu sa odmietla zapojiť aj Amerika, ktorá len krátko predtým prišla o množstvo vojakov v Somálsku. Francúzsko vojakov do Rwandy vyslalo, pokúšalo sa ľudí evakuovať a vytvoriť bezpečnú zónu, neskôr však bolo obvinené z nečinnosti.

Foto: TAST/ Brennan Linsley

Tu to však nekončí. Po tom, čo vyvražďovanie skončilo, Hutusovia dostali strach, že sa im Tutsiova budú chcieť pomstiť. Viac ako 2 milióny Hutusov tak ušli za hranice, najmä do Konga.

Za pôvodcu celej tejto skazy je považovaný práve Théoneste Bagosora, ktorý po genocíde ušiel do Kamerunu. V roku 1996 však bol napokon zatknutý. V roku 1997 sa postavil pred súd v Aruši. Súdny proces začal až v roku 2002 a trval do roku 2007, píše The Guardian. 18. decembra v roku 2008 napokon Medzinárodný trestný tribunál rozhodol, že za svoje skutky si zaslúži doživotie za mrežami. V roku 2011 bol jeho trest skrátený na 35 rokov.

Théoneste Bagosora napokon zomrel vo veku 80 rokov len pred dvoma dňami, 25. septembra 2021. Vo väzenskej nemocnici v Mali, kde si odpykával trest, zomrel na následky ochorenia srdca. V priebehu posledných rokov mal vážne zdravotné ťažkosti a podstúpil niekoľko operácií, informuje portál agentúry Reuters.

0
Uložiť článok
Komentovať