Z pohľadu publika môže koncert pôsobiť spontánne, no v skutočnosti ide o presne koordinovaný proces, kde frontman rieši viacero vecí naraz. „Medzitým držíš gitaru naladenú, čiže ju musíš priebežne ladiť. Najradšej by si sa aj napil, ale často na to nie je čas. Zároveň sleduješ muzikantov, či sú pripravení, či môžeme začať ďalšiu skladbu. Väčšinou ju aj končíš, takže je to vlastne aj tak trochu dirigovanie,“ priblížil.
správy od nás budete mať ako prví.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Popri komunikácii s publikom tak dohliada aj na technické detaily a súhru kapely, pričom často rozhoduje o začiatku aj konci skladieb.
Sideman má viac priestoru na hudbu
Skúsenosť z inej pozície mu ukázala, aký výrazný je rozdiel medzi lídrom a sprievodným hráčom. „Mal som raz aj takú kapelu, kde som nebol hlavný spevák a to sa mi páčilo, že som nemusel byť frontman. Lebo toľko času zrazu má ten muzikant,“ zaspomínal. Bez tlaku na vedenie koncertu sa totiž hudobník môže naplno sústrediť na svoj nástroj a samotný výkon.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Veľký rozdiel v zodpovednosti aj odmene
Rozdiel medzi týmito pozíciami nespočíva výhradne v objeme práce, ale najmä v ťarche zodpovednosti. „Hlavný aktér nesie na pleciach toľko úloh, že je to v porovnaní s ostatnými obrovský skok,“ vysvetlil umelec. Tému zárobkov otvoril s ľahkosťou. Hoci konkrétnu sumu neprezradil, potvrdil, že vyššie nasadenie prirodzene prináša aj lepšie finančné ohodnotenie. „O trošku áno, zaslúžime si,“ priznal úprimne na záver.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku