Ostrov Hašima kedysi obývali tisícky ľudí. Dnes je z tohto miesta mesto duchov

Pustá, nehostinná skala. Neskôr miesto s najvyššou hustotou osídlenia, ktorú dodnes neprekonala žiadna svetová metropola. Dnes miesto duchov a chátrajúca spomienka na históriu. Japonský ostrov Hašima dnes už neobýva nikto a slúži len ako historická pamiatka. Historická pamiatka, ktorá si prešla svojím rozkvetom, obdobím smrti nevinných a postupným úpadkom.

Maličký ostrov Hašima leží neďaleko od juhozápadného pobrežia ostrova Kjúšú v prefektúre Nagasaki. V tejto oblasti je jedným z 505 neobývaných ostrovov a to napriek tomu, že v minulosti by počtom obyvateľov splnil aj podmienku slovenského mesta. Počas najväčšej slávy tu totiž na 0,063 km² žilo viac ako 5200 ľudí. Hašima tak dosahoval hustotu obyvateľstva neuveriteľných 83 500 obyv./km². Dodnes toto číslo žiadne miesto na Zemi neprekonalo.

Podmorské uhlie

Zbytočná, neobývateľná, vlnami a vetrom sužovaná holá skala. Ešte v druhej polovici 19. storočia vyzeral Hašima presne takto. Nikoho by ani nenapadlo sa na tomto mieste usídliť. Potom však prišlo objavenie uhlia na susednom väčšom ostrove Takašima. Svet aj Japonsko samotné bolo voči ťažbe podmorského uhlia najskôr skeptické. Keď sa však nakoniec ukázalo, že má obrovský potenciál, všetko sa zmenilo.

Na ostrove Hašima začali vznikať prvé obytné budovy v roku 1916. Ťažba naberala na obrátkach, pracovníkov bolo stále viac a najefektívnejšie bolo ubytovať ich priamo na nehostinnom ostrove. Postupne sa Hašima premenila na banské mestečko. Stáli tu domy, školy a dokonca aj nemocnica. To všetko zo špeciálne upraveného betónu, ktorý odolal aj tajfúnu. O žiadny luxus ale nešlo. Podmienky boli takpovediac „armádne“.

Betónové väzenie

Počas druhej svetovej vojny zažil ostrov Hašima svoje temné obdobie. Japonsko, ktoré zvádzalo v Pacifiku krvavú vojnu s USA, potrebovalo v armáde každého muža. Do uhoľných baní, aj na ostrov Hašima, tak priviedli zajatcov z Kórejského polostrova a Číny. V drvivej väčšine šlo o stále maloletých chlapcov, ktorí pracovali v extrémne ťažkých podmienkach. Nedostatok životného priestoru a potravy, zlé zaobchádzanie a ťažká fyzická práca si podľa odhadov, počas vojny na ostrove Hašima, vyžiadali 1300 ľudských životov.

„Najväčšia metropola sveta“

Po druhej svetovej vojne sa situácia na ostrove Hašima podstatne zlepšila. Uhoľné bane ponúkali prácu a surovinu, ktorá bola pri obnove zničeného Japonska nevyhnutná. Hašima sa premenil na mestečko s barmi, reštauráciami, obchodmi a pomerne pokojným životom. V roku 1959 dosiahol ostrov svoje populačné maximum. Na na 0,063 km² tu v tom čase žilo 5259 obyvateľov.

Hašima dnes

Uhoľné bane na ostrove Hašima zavreli svoje brány oficiálne v roku 1974. Nie preto, že by sa uhlie vyťažilo ale preto, že Japonsko čoraz viac prechádzalo na ropu. Od polovice 70. rokov tak ostrov pustol ponechaný napospas prírode. Do roku 2009 bol vstup na ostrov najmä pre dezolátny stav miestnych stavieb zakázaný. Od tohto obdobia však jeho vybrané časti slúžia ako turistická atrakcia. Po uhoľnom ostrove je možné poprechádzať sa aj vďaka funkcii street view.

Pozri aj:

Kilamba: Najfarebnejšie mesto duchov, kde sa môžete predchádzať hodiny, no na človeka ani nemusíte natrafiť

novinky.cz, aktuality.sk, idnes.cz