Na prvý pohľad vyzerá krv rovnako. Avšak táto životodarná tekutina je pri bližšom pohľade mimoriadne rozdielna. Už na základných školách sa žiaci zoznamujú so základnými krvnými skupinami. Tie sú dôležité napríklad pri poskytovaní transfúzie, keďže podanie nesprávnej krvi pacientovi môže spôsobiť aj smrť.
Celkovo 44 skupín
Krvná skupina je určená prítomnosťou či neprítomnosťou špecifických antigénov, ako uvádza portál IFLScience. Hlavné typy, ktoré ľudia poznajú, sú A, B, 0 a tiež ich Rhesus faktor, ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny.
Avšak pojem „krvná skupina“ sa vzťahuje na celý systém krvných skupín zahŕňajúci antigény červených krviniek, ktorých špecifickosť je definovaná celým radom génov, uvádza National Library of Medicine.
Celkovo tak existuje 44 systémov krvných skupín. A práve najnovší objavili vedci z univerzity v Bristole, ako sa uvádza v časopise Blood, ktorý je zastrešovaný Americkou hematologickou spoločnosťou.
Existencia toľkých skupín je podmienená tým, že existuje množstvo spôsobov, ako sa môžu červené krvinky zoskupovať práve na základe antigénov na ich povrchu.
Reakcia na špecifický antigén
Vedecký tím skúmal pomerne bežnú skupinu antigénov červených krviniek s označením Er. Napriek tomu, že tieto antigény boli objavené pred viac ako 30 rokmi, doposiaľ nezapadali do žiadneho známeho systému krvných skupín.
V nej analyzovali 13 ľudí s aloprotilátkami, teda s protilátkami špecificky produkovanými po vystavení cudzím antigénom červených krviniek na Er antigény. Následne analyzovali sekvencie DNA. Na základe toho zistili zmeny v géne, ktorý kóduje proteín nazvaný Piezo1 na povrchu červených krviniek.
Použitím génovej úpravy dokázali, že tento proteín bol potrebný na expresiu Er antigénu, čím potvrdili, že Er je jeho vlastný systém krvných skupín pozostávajúci z už predtým identifikovaných antigénov Era, Erb a Er3 a tiež aj dvoch nových označených ako Er4 a Er5.
Ako píše Science Alert, keď sa v tele objaví antigén, ktorý imunitný systém nevyhodnotí ako vlastný, vyšle protilátky, aby ho zničili. V niektorých špecifických prípadoch môže nastať nesúlad medzi nenarodeným dieťaťom a krvnou skupinou matky a ak sa imunitný systém matky stane senzibilným na cudzie antigény. Protilátky potom môžu prechádzať placentou, čo vedie k hemolytickému ochoreniu dieťaťa.
Aj keď existuje prevencia či dokonca liečba, v jednom z prípadov spomenutých v štúdii krvná transfúzia po pôrode nedokázala zachrániť život dieťaťa, čo naznačuje, že lekárom chýbala nejaká vedomosť. A práve tento výskum a pochopenie fungovania vzácnych protilátok im môže pomôcť predchádzať takýmto situáciám.
„Táto práca dokazuje, že aj po všetkých doterajších výskumoch nás jednoduché červené krvinky môžu stále prekvapiť,“ uviedol v tlačovej správe profesor Ash Toye.
Nahlásiť chybu v článku