Nový Zéland nie je prvou krajinou na svete, ktorá priznala prírode ľudské práva. V roku 2008 tak spravil Ekvádor či v roku 2011 Bolívia. V roku 2014 však prijala novozélandská vláda zákon, ktorý môže prideliť konkrétne ľudské práva národnému parku či inej prírodnej pamiatke.
Prečítajte si aj článok o tom, prečo je Nový Zéland krajinou, ktorú by ste mali navštíviť ešte pred tým, než zomriete tu.
Účel zákona je veľmi jednoduchý a to zachovať na večné časy právnu totožnosť a chránené postavenie prírodných pamiatok, pre ich vnútornú, prírodnú či kultúrnu hodnotu tak, aby mali celoštátny význam. Vďaka tomuto zákonu vznikol mocný nástroj, ktorý zachováva prirodzenú ochranu a taktiež táto prírodná pamiatka môže podať žalobu menom samotného územia.
Momentálna tak po parku Te Urewera, ktorý sa rozprestiera na území veľkom až 2 127 km² a nachádza sa na Severnom Ostrove, dostane ľudské práva aj tretia najväčšia rieka na Novom Zélande, rieka Whanganui. Práva by mala dostať najneskôr koncom tohto roka.
Miestne maorské kmene tvrdia, že vlastnia práve tieto územia, no vláda im ich nechcela dať. No potom sa objavila myšlienka postúpiť vlastníctvo samotnej Zemi. Maori veria, že pochádzajú zo Zeme a že Zem má svoju vlastnú osobnosť, vlastný tep, vlastné zdravie a vlastnú dušu.
niejetotak.sk
Nahlásiť chybu v článku