Na úrovni čeľade je život v tejto lokalite podobný arktickým hydrotermálnym prieduchom v podobných hĺbkach. Rozvinul sa tu chemosyntetický ekosystém, ktorý je bohatý na organizmy prispôsobené životu bez slnečného svetla.
správy od nás budete mať ako prví.
Tieto živočíchy sa živia mikróbmi, ktoré premieňajú chemikálie ako metán na biologické palivo a vďaka stálym chemickým zdrojom môžu v hlbinách oceánu prežiť prakticky nerušene.
Zrejme nebude jediný
„Morský život, ktorý tu prekvitá, môže byť kľúčom k biodiverzite hlbokej Arktídy,“ vysvetlil morský ekológ Jon Copley, ktorý bol členom expedície. Podľa neho je pravdepodobné, že v regióne existujú aj ďalšie podobné lokality, ktoré ešte čakajú na objavenie.
Vedci naznačili, že látky nájdené v sedimentoch môžu pochádzať z kvitnúcich rastlín, ktoré pred miliónmi rokov rástli v teplom a zalesnenom Grónsku. Reč je o geologickej epoche miocénu, ktorá patrí medzi mladšie treťohory a trvala približne od 23 do 5,3 milióna rokov dozadu.
Život v takejto podobe tu teda prežíva vďaka ložiskám bohatým na uhlík, čo je jedným z dôvodov, prečo svetový ťažobný priemysel aj niektoré vlády venujú veľký záujem prieskumu hlbokej Arktídy. Autori výskumu na záver zdôraznili, že hodnotenie plynových hydrátov ako zdroja energie, ako aj ich úloha v globálnej zmene klímy, zostáva jednou z hlavných výziev pre vedu.
Nahlásiť chybu v článku