Vedci zistili, že krátke spánky počas dňa môžu oddialiť atrofiu mozgu, ku ktorej dochádza v starobe a pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Vyplýva to zo štúdie uverejnenej v časopise Sleep Journal, na ktorej spolupracovali výskumníci z Londýna a Uruguaja. V utorok to uviedol denník The Guardian, informuje TASR.
Predchádzajúce štúdie z minulosti naznačovali, že dlhšie epizódy spánku počas dňa by mohli byť jedným z prvotných príznakov Alzheimerovej choroby. Najnovšie zistenia vedcov však dokazujú, že krátke zdriemnutia dokážu zlepšiť schopnosť ľudí učiť sa nové veci a chrániť mozog pred atrofiou, čiže „scvrkávaním“.
Tento proces sa prirodzene objavuje s postupným starnutím, no u ľudí trpiacich neurodegeneratívnymi ochoreniami či kognitívnymi ťažkosťami k nemu dochádza rýchlejšie. Niektorí vedci okrem toho dodávajú, že vznik týchto ochorení by mohol súvisieť s problémami so spánkom.
Spánok kratší ako 30 minút môže byť prospešný
„Našli sme prepojenie medzi pravidelnými krátkymi dobami spánku počas dňa a zväčšenou mozgovou kapacitou, čo by mohlo byť dôkazom, že driemanie poskytuje určitú ochranu pred neurodegeneratívnymi procesmi, lebo kompenzuje nedostatočný (nočný) spánok,“ povedali bádatelia.
Vedci v rámci štúdie skúmali viac ako 35 000 ľudí. Snažili sa zistiť, či je určitá kombinácia genetických variantov, spôsobujúca predispozíciu na pravidelné denné zdriemnutia, prepojená aj s mozgovou kapacitou, kognitívnymi schopnosťami a ďalšími znakmi zdravého mozgu. Nie je jasné, či majú krátke spánkové epizódy počas dňa rovnaké benefity aj pre ľudí bez uvedenej genetickej predispozície, ktorú má najmenej jedno percento populácie.
Spánok kratší ako 30 minút teda môže byť prospešný a slúžiť ako prevencia demencie či iných ochorení. Vedci v tejto súvislosti zdôraznili, že spánkové návyky sú vo všeobecnosti dôležitým faktorom zdravo sa vyvíjajúceho mozgu.
Nahlásiť chybu v článku