Slovenská príroda je nepochybne krásna a rozmanitá. Napriek tomu sa k nej často nesprávame dostatočne úctivo. Množstvo miest je znečistených odpadom, ktorý tam po sebe nezodpovedne zanecháme. Je však najvyšší čas to zmeniť. Môžeme sa napríklad inšpirovať originálnym projektom Matúša a Bašky – Ekoista a vziať si z nich príklad.
Dvojica sa rozhodla upozorniť na znepokojivý stav našej prírody a lesov veľmi zaujímavým spôsobom. Vďaka ich porovnávaniu fotografií, ktoré nafotili pri zbieraní odpadu, môžeme vidieť na jednej strane lesk okúzľujúcich nových výrobkov, ktoré na nás svietia z regálov v obchodoch a na druhej sa zamyslieť, kde napokon skončia a ako s nimi zaobchádzame. Pozrime sa na činnosť projektu Ekoista a ďalších ich ekologických aktivít, ktorým sa venujú a mali by sme sa pridať aj my.
Ako ste sa dostali k ekologicky prospešným aktivitám?
Matúš: K tejto myšlienke som prišiel, keď som chodieval behávať do lesa. Popri ceste som videl množstvo odpadu, no najviac ma asi dostal monitor z počítača, ktorý sa tam na očiach všetkých rozpadával. Denne okolo neho prechádzali stovky ľudí a nikto s tým nič neurobil. Vtedy som si uvedomil, že ak chcem niečo zmeniť, nemôžem čakať na iných, ale musím to urobiť sám.
Baška: Trávenie voľného času v prírode je pre mňa najväčší psychický oddych. Počas prechádzok som ale často zhrozená, čo dokážu ľudia vyhodiť v lese a vôbec ich netrápi, čo za sebou nechávajú. Pochádzam spod Tatier a od detstva ma rodičia viedli k láske k prírode a horám. Učili ma, že odpadky sa vyhadzujú doma a nie v prírode. Ešte predtým ako sme rozbehli náš projekt, chodievala som po lese a zbierala plastové odpadky. Keď mi Matúš povedal, že by rád rozbehol Ekoistu, okamžite som sa preň nadchla a chcela sa stať jeho súčasťou.
Čomu všetkému sa venujete v rámci EKOISTA.SK
Matúš: Hlavným cieľom je odnášať odpad z prírody. To je základ projektu. Zároveň túto aktivitu komunikujeme medzi ľuďmi, snažíme sa ich edukovať a hovoriť o environmentálnych problémoch. Na našej stránke o nich píšeme články. Veríme, že mnohých tak dokážeme inšpirovať, aby sa nad životným prostredím zamysleli, prípadne aby aj sami vyniesli z prírody odpad. Sekundárne pomáhame jednej chránenej dielni, ktorá nám vyrába niektoré výrobky.
FIKCIA vs. REALITA: priblížte nám tento váš originálny projekt
Matúš: Keďže pracujem v marketingu, vidím ako sa vytvárajú reklamné kampane. Výrobky majú pôsobiť krásne, originálne a príťažlivo, aby sa ich samozrejme čím viac predalo. Lenže nikoho už nezaujíma druhá strana mince, aký je ich neskorší osud. To je tvár, ktorú už nikto nechce vidieť.
Baška: Prostredníctvom Fikcia vs. realita sa snažíme upozorňovať na to, ako končia ich obľúbené produkty. Bohužiaľ často v prírode, kde sa rozkladajú desiatky až stovky rokov.
Čím všetkým by ľudia vedeli prispieť k ochrane planéty a čisteniu prírody okrem zbierania odpadu v lesoch?
Matúš: Zbieranie odpadu je už riešenie dôsledku minulého správania sa, ale možno by stačilo, aby ľudia neboli ľahostajní. Stačí tak málo pre človeka, aby plastový obal neskočil niekde v lese, kým prírode bude trvať stovky rokov, kým sa ho zbaví. Je to neuveriteľný nepomer.
Myslíte si, že si ľudia dostatočne uvedomujú, že niekedy aj maličkosť dokáže pomôcť a v súčasnosti je k tomu dostatok možností a alternatív?
Baška: O ochrane prírody sa začalo intenzívne hovoriť v médiách a na sociálnych sieťach. Ľudia si začínajú aj vďaka silným hlasom čoraz viac uvedomovať, že je dôležité chrániť našu planétu lebo budúce generácie ju už nemusia poznať tak ako my. Je veľa spôsobov, ako môže človek chrániť našu planétu. Myslím si, že každý by mal začať sám od seba. Niekto zbiera odpad, iný separuje, ďalší swapuje oblečenie, nepoužíva plastové sáčky alebo obmedzuje jazdu autom a radšej ide pešo. To všetko sú možné cesty, ktorými sa dá prispieť k ochrane prírody.
Na Slovensku sa čoraz viac rozširuje upcycling a pribúdajú akcie, ktoré sa venujú swapovaniu. Aké sú ich (ekologické) výhody?
Baška: Upcycling, teda vytváranie nových kúskov zo starých odevov, sa stáva aj u nás fenoménom. Naše mamy a staré mamy bežne prešívali oblečenie na modernejšie a šetrili tak nielen svoju peňaženku, ale využívali látky až kým sa nerozpadli. Ja som veľkým fanúšikom swapovania. Rada naň donesiem svoje oblečenie, ktoré už nenosím a nájdem si tam nový kúsok, ktorý sa bývalej majiteľke už nehodil. Je to pre mňa krásny cyklus života oblečenia. Nosí sa dovtedy, kým sa nezničí a keď je na ňom vidieť vek, vždy sa časti z neho dajú prešiť a vznikne niečo nové.
Čo sú Slow fashion značky?
Baška: Súčasná doba je neuveriteľne rýchla. Všetko chceme hneď a okamžite… Taká je aj súčasná móda. Kupujeme si lacné oblečenie z obchodných reťazcov, ktoré vydrží jednu sezónu a môžeme ho vyhodiť. Slow fashion podporuje presný opak. Zameriava sa na zodpovedné správanie, kvalitu odevov a bojkotujú masovú produkciu oblečenia. Tiež podporuje lokálne módne značky, šikovných dizajnérov, ktorí používajú kvalitné látky a dávajú do svojich diel dušu a originalitu. Na Slovensku máme veľké množstvo šikovných dizajnérov.
Na vašej stránke nájdeme aj e-shop s rôznymi kreatívnymi kúskami. Kam putujú peniaze z ich predaja?
Na stránke máme originálne tričká s našimi návrhmi, ktoré nám vyrába chránená dielňa a rôznu bižutériu s prírodným motívom. V prvom rade sa snažíme vykrývať náklady, ktoré nám vznikajú počas našich ekoistických vychádzok za odpadkami. Na vývoz odpadu používame vlastné autá, potrebujeme ešte dokúpiť niektoré zariadenia, ktoré nám zefektívnia prácu. Napríklad keď sme v lese možno tri kilometre od cesty, je celkom problém uniesť plné vrecia s odpadom na chrbte až k autu. Ďalej nakupujeme ekologické vrecia a ďalšie potrebné veci pre zber. Momentálne sa snažíme investovať do zefektívnenia celého procesu.
Takto nakoniec končia naše obľúbené výrobky
Pre viac informácií ohľadom projektu Ekoista, ktorý sa zameriava na čistenie lesov a prírody, sledujte Facebook a Instagram, na ktorých môžete aktivity Matúša a Bašky podporiť.
Nahlásiť chybu v článku