Vyplýva to z prehľadu astronomických noviniek, ktorý zverejnil Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied na svojom webe.

Meteorický roj Lyridy bude „činný“ od 18. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla a meteorický roj Eta Aquaridy od 21. apríla do 18. mája s maximom aktivity 6. mája.

Najviac meteorov uvidíte pred východom Slnka

Podľa ústavu podmienky pozorovania Lyríd budú tento rok priemerné, pretože počas maxima ich aktivity je Mesiac jeden deň pred poslednou štvrťou. Lepšie podmienky na pozorovanie tohto roja budú vždy v druhej polovici noci, a to vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom.

V prípade meteorického roja Eta Aquaridy budú podmienky na pozorovanie priaznivé, keďže svit Mesiaca bude rušiť len minimálne. Mesiac bude totiž tri dni pred prvou štvrťou. Najviac meteorov pozorovatelia uvidia na rannej oblohe pred východom Slnka.

Každoročný roj Lyridy súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd pochádza z roku 687 pred n.l. Astronomický ústav priblížil, že dráha roja prechádza blízko Saturna – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou. Zhodnotil, že v niektorých rokoch je pozorovaná aj veľmi nízka frekvencia.

„Pozorované maximum činnosti je úzke – úkaz trvá približne týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má 200-tisíc kilometrov. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu,“ objasnil ústav.

Roj Eta Aquaridy je podľa Astronomického ústavu lepšie pozorovateľný z južnej, kde je v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu, ako zo severnej pologule, kde je najviac do desať meteorov za hodinu. Radiant roja leží v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára.

„Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes,“ doplnil ústav. Meteorický roj Eta Aquaridy sa viaže rovnako ako októbrové Orionidy s periodickou kométou 1P/Halley a patrí k deviatim hlavným meteorickým rojom.

Ide o rýchly roj s geocentrickou rýchlosťou 64 km/s, čo je spôsobené tým, že Halleyova kométa, a aj meteory z nej uniknuté, obiehajú okolo Slnka po dráhe v opačnom smere ako obieha okolo Slnka Zem. Ústav uviedol, že šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov kilometrov.

Pozri aj:

Nešlo o bežný asteroid: Zverejnili tajné dokumenty o objekte, ktorý preťal oblohu rekordnou rýchlosťou