Výbuch sopky Grímsvötn v roku 2011. Foto: Profimedia

Mnohí ľudia si pamätajú na výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull z roku 2010.

Výbuch sopky Eyjafjallajökull v roku 2010 ochromil leteckú dopravu a spôsobil zrušenie až 100-tisíc letov. Dôvodom boli čiastočky popola vo vzduchu, ktoré znemožňovali bezpečné lietanie. O rok na to vybuchla ďalšia islandská sopka Grímsvötn. Napriek tomu, že výbuch bol ešte silnejší ako v prípade Eyjafjallajökull, zrušených bolo iba 900 letov, opäť v dôsledku popola v atmosfére. 

Odborníci teraz predpokladajú, že Grímsvötn sa chystá opäť vybuchnúť. Úrady už zvýšili stupeň ohrozenia tejto sopky, informuje portál The Conversation.

Ľadová sopka

Grímsvötn je trochu iná sopka ako tie, na ktoré sme zvyknutí. Leží takmer celá pod ľadom a trčí jej iba hrebeň na južnej strane, ktorý tvorí okraj veľkého krátera. A práve pozdĺž základne tohto hrebeňa pod ľadom prišlo k erupciám.

Zvláštnosťou je tiež tepelný výkon sopky, ktorý je mimoriadne vysoký (2 000 až 4 000 MW). Kvôli nemu roztápa ľad nad sebou a vytvára tak skryté podľadovcové jazero. Voda v ňom je hlboká až 100 metrov a pláva na nej ľad s hrúbkou asi 260 metrov. Nová voda neustále prúdi do krátera a tak hladina stále stúpa.

Výbuch sopky Grímsvötn v roku 2011. Foto: Archív SITA

Táto voda môže ale veľmi rýchlo odtiecť, pričom putuje 45 kilometrov a vynorí sa na okraji ľadu ako povodeň, ktorá v minulosti zaplavila niekoľko ciest a dokonca mosty. Našťastie, toto putovanie je možné monitorovať, a tak sa včas príjmu opatrenia.

Ako tlakový hrniec

Odtok vody však môže mať reťazový efekt. Obrovský tlak, ktorý voda vytvára, pôsobí ako pokrievka na tlakovom hrnci. Akonáhle voda odíde, je to akoby ste zdvihli pokrievku. A to sa stáva často, pričom Grímsvötn vybuchne.

Výbuch sopky Grímsvötn v roku 2011. Foto: Archív SITA

Grímsvötn je v skutočnosti najčastejšie vybuchúca islandská sopka a vybuchuje približne raz v rozmedzí 4 až 15 rokov. Vysoká frekvencia výbuchov umožňuje vedcom ju lepšie skúmať a sledovať vzorce, ktoré vedú k erupcii. Na základe nich určili, že sopka sa chystá vybuchnúť.

Nafukuje sa

Sopka sa totiž nafukuje, čiže sa zväčšuje, čo znamená že sa magma presúva do systému pod ňou. Zvyšujúca teplotná aktivita tiež topí viac ľadu a odohráva sa aj viac zemetrasení.

Výbuch sopky Grímsvötn v roku 2011. Foto: Archív SITA

Vedci predpokladajú, že tesne pred výbuchom nastane séria zemetrasení a tiež začne odtekať jazero pod ľadom.

Aká veľká bude erupcia, to vedci nedokážu predpovedať. Z hľadiska leteckej dopravy je dobré, že Grímsvötn sa nachádza pod ľadom a pri menších erupciách mokrý popol putuje iba pár desiatok kilometrov od miesta erupcie. Ak však bude erupcia veľká, riziko opätovného ochromenia leteckej dopravy je oveľa viac reálne.