Megaprojekt stál 20 miliárd. Letisko, ktoré je svetovým unikátom, sa však už čoskoro môže stať minulosťou

Inžinieri vynaložili enormné úsilie, aby vybudovali funkčné letisko takpovediac uprostred ničoho. Letisko Kansai International Airport ale čoskoro môže nadobro zmiznúť pod hladinou. Zdá sa totiž, že došlo k chybám vo výpočtoch a letisko, ktoré je považované za najdlhšie na svete, sa postupne ponára.

Letisko sa stalo futuristickým zázrakom

Ako informuje web Airport History, Kansai International Airport (KIX) v japonskom Osaka Bay patrí medzi najfascinujúcejšie letiská vôbec. Stalo sa prvým letiskom vybudovaným takpovediac uprostred ničoho – v oceáne. Keď v roku 1994 prvýkrát otvorilo svoje brány, stalo sa akýmsi futuristickým inžinierskym zázrakom, bolo skutočným svetovým unikátom a podľa štatistík z roku 2022 sa stalo tretím najrušnejším letiskom v krajine.

Bolo vybudované, aby odľahčilo letisko v Osake – Itami Airport. V husto osídlenej oblasti sa viac nedalo rozšíriť, kapacitne už nestíhalo a miestni obyvatelia sa sťažovali na nadmerný hluk a znečistenie. Vznikol tak nápad vybudovať letisko na vode, kde by mohlo fungovať 24 hodín denne bez toho, aby rušilo obyvateľov mesta, píše Dezeen. Stavba sa začala realizovať v roku 1987. Na konštrukcii letiska pracovalo 6 000 ľudí (podľa niektorých zdrojov dokonca 10 000).

Prvým krokom bolo vybudovať dva umelé ostrovy, na ktorých malo letisko stáť. Dôležité bolo, aby ostrovy zvládli nielen váhu celého letiska, ale odolali aj vlnám, tajfúnom, či zemetraseniam. Okolo ostrov tak bolo potrebné vybudovať aj vysoký ochranný múr. Podľa Smithsonian Magazine pozostáva zo 48 000 betónových blokov a sutiny a je ukotvený v oceľových komorách s hmotnosťou stoviek ton.

Zvládlo zemetrasenia aj tajfúny

Z NASA Earth Observatory sa dozvedáme, že terminál je dlhý 1,7 kilometra. S pevninou letisko prepája most v dĺžke 3,7 kilometra. Celkové náklady na výstavbu sa vyšplhali k závratnej sume 20 miliárd dolárov. Už 4 mesiace po spustení letiska prešla jeho odolnosť prvou skutočnou skúškou po tom, ako ho zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,7. Všetkým nesmierne odľahlo, keď prežilo a utrpelo len malé škody.

V roku 1995 podľa webu Aerotime prišlo ďalšie masívne zemetrasenie, tentoraz s magnitúdou 7,2. Celkovo si vyžiadalo 6 000 obetí na životoch. O tri roky neskôr krajinu pustošil tajfún Stella, ktorý svojou ničivou silou zapríčinil viac ako 70 zosuvov pôdy na rôznych miestach. Letisko to všetko ale zvládlo.

Podložie, na ktorom sa nachádza, je podľa Interesting Engineering prevažne ílovité a vyznačuje sa schopnosťou zadržiavať vodu. Dalo by sa prirovnať k masívnej špongii. Na vyriešenie tohto problému inžinieri využili v tom čase novú techniku stabilizácie základov v mori. Pomocou 2,2 milióna pieskových drenáží stabilizovali morské dno v hĺbke 18 metrov, aby udržalo váhu ostrovov.

Inžinieri sa prerátali

Pieskové drenáže boli vytvorené tak, že inžinieri zaviedli rúry hlboko do podložia a napumpovali do nich milióny ton piesku, potom rúry odstránili. Tieto stĺpy z piesku mali naďalej fungovať ako drenáž a zabrániť tomu, aby do základov presakovala vlhkosť. To by spôsobilo, že by letisko klesalo.

Podľa Smithsonian Magazine inžinieri verili, že ostrovy síce ešte trochu poklesnú, no napokon sa ustália a ostanú stabilne na svojom mieste. Avšak, prerátali sa. V snahe letisko zachrániť bolo investovaných do rôznych opráv a opatrení už vyše 150 miliónov dolárov, no zdá sa, že márne. Od otvorenia pred 30 rokmi totiž ostrovy klesli už takmer o 12 metrov.

Podľa The Sun je tempo klesania mimoriadne desivé a je omnoho rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Odborníci si mysleli, že stabilizačné obdobie potrvá približne 50 rokov, no počas tohto obdobia letisko nemalo klesnúť o viac ako 4 metre. To bola hranica, pri ktorej letisku ešte nehrozili záplavy. Tú však ostrovy prekonali už po 6 rokoch.

Letisko môže zmiznúť pod hladinou