USA prvýkrát odpáli atómovú bombu 16. júla v púšti v rámci testu Trinity. Nasledovalo prvé a posledné použitie tejto zbrane vo vojne, a to bombardovaním Hirošimy a Nagasaki. Atómová bomba dávala tomu, kto ju vlastní, nástroj moci nad nepriateľom a každému bolo jasné, že keď Sovietsky zväz uvidel, čo dokázala urobiť s japonskými mestami, bude ju chcieť tiež.
Prenesením sa o 4 roky dopredu, konkrétne na dátum 29. august 1949, USA zisťuje, že nie sú jediné, kto disponuje jadrovými zbraňami. Sovietsky zväz totiž v Semipalatinskom jadrovom polygóne odpáli svoju prvú atómovú bombu.
V USA nastalo zdesenie. Ako mohol Sovietsky zväz dokázať za taký krátky čas vyrobiť a odskúšať atómovú bombu? Jedným z vysvetlením bola špionáž, čomu nasvedčoval aj fakt, že sovietska bomba označená ako RDS-1 bola takmer identická s bombou Fat Man zhodenou na Nagasaki.
Židia a komunisti
Julius Rosenberg sa narodil 12. mája 1918 v New Yorku v chudobnej rodine židovských prisťahovalcov, ktorí prišli do USA z Poľska, písalo v roku 2013 TASR. Jeho otec si želal, aby sa stal rabínom, ale Julius sa rozhodol študovať elektrotechniku.
V roku 1939 sa oženil s Ethel Greenglassovou. Ako študent sa Rosenberg politicky angažoval a v roku 1942 spolu so svojou ženou vstúpil do komunistickej strany, ktorá bola v USA ešte v tej dobe legálna.
Rosenbergovi sa podarilo získať miesto civilného zamestnanca v Armádnom spojovacom zbore. Ako presvedčeného komunistu a stalinistu si ho všimli príslušníci NKVD v New Yorku. So špionážou pre Sovietsky zväz pomerne rýchlo súhlasil a vystúpil z komunistickej strany, pričom prerušil kontakty s ľavičiarmi. To bola jedna zo zásadných podmienok špióna pre Sovietsky zväz.
Oddaní špióni
Rosenberg vytvoril sieť agentov, špecialistov a elektrotechnikov, ktorí zhromažďovali utajované informácie a tie následne posúval do Moskvy. Dodnes však nie je úplne jasné, ako sa mu podarilo, najmä zo svojej pozície dostať k prísne tajným materiálom na výrobu atómovej bomby. Existujú dohady, že s ním museli spolupracovať niektorí významní vedci z úzkeho okruhu vývoja bomby. Jeho švagor David Greenglass pracoval v Los Alamos a bol jeho významnou spojkou.
V roku 1944 sa kontrarozviedka dozvedela, že Rosenberg bol členom komunistov a musel opustiť štátnu službu. To už ale Sovieti mali dostatočne veľa podkladov na to, aby mohli začať so svojím jadrovým programom.
Zradený svojím švagrom
V roku 1946 si spoločne so svojím švagrom, ktorý pracoval predtým v Los Alamos, založil malý obchod s elektrotechnikou. V ňom sa im ale nedarilo a v roku 1949 sa rozhádajali. To bol začiatok konca manželov Rosenbergerovcov.
V tom čase prebehol úspešný atómový test na strane Sovietov a Američania začali tušiť, že majú u seba špiónov. Slučka sa tak začala zaťahovať. Medzi prvými sa začali preverovať zamestnanci v Los Alamos, medzi nimi aj David Greenglass.
Vyšetrovatelia z FBI vycítili, že Greenglass niečo vie. Poriadne na neho zatlačili a on sa neskôr priznal. Obvinil svoju sestru a Juliusa Rosenberga z prezradenia tajomstva výroby atómovej zbrane Sovietskemu zväzu. FBI získala to, čo potrebovala. Zradcov amerického národa, ktorí najväčšie tajomstvo krajiny odovzdali novému úhlavnému nepriateľovi.
Špióni musia zomrieť
Vyšetrovatelia vedeli, že osoba ako Rosenberg existuje, no poznali iba jeho krycie meno. Až Greenglass im spojil tieto súvislosti. Manželia boli zatknutí a začala sa príprava na proces.
Ten sa začal presne pred 70. rokmi, 6. marca 1951. Hlavný sudca Irving Kaufman bol zámerne vybraný kvôli svoju židovskému pôvodu, aby nikto nemohol namietať rasovú zaujatosť súdu. Takto boli obžalovaní aj sudca Židia a z tohto hľadiska to bolo v poriadku.
V poriadku však neboli dôkazy. Greenglass bol hlavným svedkom, avšak mnohé dôkazy boli utajované a nemohli byť použité. Ani trvanie na nevine a nespolupráca Rosenbegovcov súdu veľmi nenahrávala. Manželia sa odvolávali na piaty dodatok ústavy, ktorý hovoril o odmietnutí výpovede, ktorá by im mohla uškodiť.
Súd sa napokon skončil 29. marca a obaja manželia boli uznaní za vinných na základe zákona o špionáži a bol im udelený trest smrti.
Snahy o oslobodenie
Obhajoba sa snažila rozsudok zvrátiť odvolaním, ale bolo zamietnuté. Zaujímavosťou bolo odsúdenie aj manželky Ethel na trest smrti, keďže pôvodne obžaloba pre ňu žiadala iba väzenie.
Mnohé známe osobnosti, ako napríklad Albert Einstein, ale aj maliari Frida Kahlo, Pablo Picasso či ďalší žiadali o zrušenie trestu smrti kvôli nedostatku dôkazov. Nič ale nepomohlo
Dátum popravy bol stanovený na 19. júna. Aj samotná FBI sa snažia zvrátiť popravu. Vyšetrovatelia dúfali, že Rosenberg prezradí ďalších špiónov, čím by sa zachránili. On alebo aj manželka to odmietali. Neoblomní bol aj prezident Eisenhower a tiež samotný sudca Kaufman.
FBI sa do poslednej chvíle snažili presvedčiť manželov na spoluprácu, no neúspešne. 19. júna, tak ako bolo stanovené, bol Julius Rosenberg pripevnený k elektrickému kreslu a o 20:08 bol prehlásený za mŕtveho. Ethel Rosenbergerová zomrela 10 minút po svojom manželovi.
Po sebe zanechali dvoch synov, v čase popravy mali 8 a 4 roky.
Nahlásiť chybu v článku