Foto: Warner Bros.

Demara počas svojho života ukradol množstvo identít. Živil sa ako lekár, ale aj ako psychológ, a to bez toho, aby mal potrebné vzdelanie.

Predstavte si, že by ste mohli robiť čokoľvek, čo sa vám zachce bez toho, aby ste to museli študovať. Ak by ste chceli byť lekárom, šli by ste rovno operovať pacientov. Ak by ste chceli byť psychológom, pokojne by ste mohli vyskúšať aj to. Ferdinand Waldo Demara striedal povolania po celý svoj život bez toho, aby čokoľvek z toho študoval. Ako to dokázal? Bol zlodejom, nekradol však peniaze, ale ľudské identity.

Študovať sa mu príliš nechcelo

Ferdinand Waldo Demara, ktorému rodina a známi nepovedali inak ako Fred, sa narodil v roku 1921 v Massachusetts. Rodina na tom nebola zle, Fredov brat Napoleon vlastnil niekoľko divadiel a jeho otec sa živil ako filmový operátor. Zmena nastala počas Veľkej depresie, kedy svet zasiahla hospodárska kríza. Finančné problémy sa nevyhli ani Demarovcom. Dokonca sa z bohatej časti mesta museli presťahovať do chudobnejšej oblasti. Rodina robila, čo mohla, aby sa aspoň ako-tak udržala nad vodou. Ako píše portál The Independent, v roku 1935 sa však Fred rozhodol, že sa už ďalej nebude vzdelávať.

Chcel sa zamestnať, no nie v hocakej práci. Chcel vykonávať povolanie, ktoré by mu prinieslo česť a uznanie. Uvažoval napríklad nad tým, že sa stane kňazom, vojenským dôstojníkom alebo akademikom. Narazil ale hneď na niekoľko prekážok. Ani v jednej z oblastí nemal potrebné vzdelanie a nemal ani trpezlivosť, aby niečo z toho vyštudoval. Chcel všetko hneď, ideálne bez väčšej námahy. Mal len 16 rokov, keď započala jeho kariéra podvodníka a zlodeja identít.

Foto: Warner Bros.

Waldo ušiel z domu a pridal sa k Rádu cisterciánov prísnej observancie (hovoria si aj trapisti). Aby ho mnísi medzi seba prijali, musel im klamať o tom, koľko má v skutočnosti rokov. Samozrejme, rodičia si robili o syna starosti, napokon však svojho nezvestného potomka našli. Keď zistili, že vstúpil do rádu, nechali ho tam, nenútili ho, aby odišiel. Verili totiž, že to čoskoro vzdá a vráti sa domov aj sám.

Z kláštora ho vyhodili po dvoch rokoch

Napokon s mníchmi pobudol prekvapivo dlho. Z kláštora ho vyhodili po dvoch rokoch. Mnísi totiž nadobudli pocit, že nemá tú správnu povahu, aby s nimi mohol ostať naďalej. Demara sa však nechcel vzdať len tak, pridal sa preto ešte k niekoľkým ďalším rádom. Mnísi ho však nikde nechceli medzi seba prijať, pretože nedokázal dodržiavať pravidlá. Rozhodol sa preto, že sa bratom v poslednom z rádov pomstí. Ukradol im peniaze, auto a ušiel, aby sa v roku 1941 pridal k armáde. Tam sa mu to však nepozdávalo, tak sa pridal k námorným silám, informuje portál Academic. Tomu sa povie rázna zmena.

Foto: Warner Bros.

Počas pôsobenia v námorníctve sa rozhodol pre výcvik v oblasti medicíny. Avšak vzhľadom na to, že jeho dovtedajšie vzdelanie bolo obmedzené, nemohol pôsobiť ako lekár. Tu však Demara opäť ukázal, aký je vytrvalý. Aby mohol predsa len absolvovať ďalší výcvik, vytvoril si falošné doklady, v ktorých bolo uvedené, že potrebné vzdelanie má. So svojím dielom bol naozaj spokojný a keď videl, že na to nikto neprišiel, rozhodol sa celé vzdelanie rovno preskočiť a vydávať sa za dôstojníka.

Netrvalo ale dlho a na Demarov podvod sa prišlo. Nafingoval preto vlastnú samovraždu a znova sa objavil v roku 1942 pod menom Robert Linton French. Opäť zmenil aj profesiu, tentoraz sa z neho stal nábožensky orientovaný psychológ a vysokoškolský učiteľ. Túto profesiu vykonával až do roku 1945, kedy sa na jeho podvod opäť prišlo. Ako píše portál The Conversation, tentoraz bol potrestaný nie za falšovanie dokladov, ale za dezertérstvo. Pôvodne bol odsúdený na 6 rokov za mrežami, napokon ho však za dobré správanie prepustili už po 18 mesiacoch.

Bol nesmierne inteligentný a mal fotografickú pamäť

Samozrejme, netrvalo dlho a Demara opäť zmenil identitu, stal sa z neho Cecil Hamann. Zase si sfalšoval doklady, tentoraz mal už aj doktorát a nastúpil ako profesor na kresťanskú školu. Pýtate sa, ako mohol učiť, keď sám nemal vzdelanie? Ako píše portál TIME, Demara bol nesmierne inteligentný, charizmatický a hovorilo sa o ňom, že má fotografickú pamäť. Všetko, čo k novej profesii potreboval, sa jednoducho expresne rýchlo naučil z kníh, ktoré si zadovážil.

Foto: Associated Newspapers /Rex Features, Public domain, via Wikimedia Commons

Vo svojej novej práci sa spriatelil s Josephom Cyrom, ktorý sa práve chystal presťahovať, aby sa mohol naplno venovať medicíne. Cyr si však potreboval vybaviť nové dokumenty a Fred sa ochotne ponúkol, že to spraví za neho. Za jeho konaním sa však neukrýval altruizmus, ale ďalší podvod. Kópiu Cyrových dokumentov si totiž vyhotovil aj pre seba, ukradol mu identitu a presťahoval sa do Kanady.

Okrem medicíny ho opäť zlákalo aj námorníctvo. Počas kórejskej vojny tak opäť slúžil ako dôstojník. V roku 1951 sa stal lekárom na palube torpédoborca HMCS Cayuga. Spočiatku šlo všetko ako po masle aj vďaka tomu, že sa Demara spoliehal na svojho pomocníka Boba Horchina. Prihárať mu začalo, až keď sa na palubu dostali traja kórejskí utečenci, ktorí potrebovali pomoc chirurga. Demara sa zavrel do kajuty a všetko potrebné si rýchlo naštudoval. Všetky tri operácie tak úspešne zvládol. Jednému z pacientov dokonca úspešne amputoval nohu a druhému vybral z hrudníka náboj.

Zamestnal sa ako väzenský dozorca, podvodníka odhalil jeden z väzňov

Správy o jeho hrdinských činoch sa však čoskoro dostali do médií. Tu fotografiu falošného doktora Cyra zbadala matka toho pravého lekára. Kanadská vláda sa však chcela škandálu vyhnúť za každú cenu, podvodníka preto deportovala späť do Ameriky. Záujem médií o jeho príbeh neutíchal, v roku 1952 tak práva naň predal magazínu Life.

Priznal, že ho život podvodníka omrzel. Vrátil sa preto k svojmu pôvodnému menu, hoci sa aj naďalej pretĺkal rôznymi povolaniami. Nevyhli sa mu ani problémy s alkoholom a tí, čo ho poznali, ho popisovali ako nešťastného človeka. Takýto život ho nebavil pridlho, v roku 1955 totiž ukradol identitu Bena W. Jonesa a zamestnal sa ako dozorca vo väzení v Texase. Čoskoro bol dokonca zodpovedný za celé krídlo s maximálnym stupňom stráženia.

V roku 1956 ho ale zradil vzdelávací program, v rámci ktorého väzni dostávali časopisy. Jeden z väzňov totiž v časopise Life natrafil práve na Demarov príbeh aj s jeho fotografiou. Samozrejme, podvodník všetko popieral, napokon sa však dal na útek. Dolapili ho v roku 1957 a odsedel si šesť mesiacov. Po tom, čo ho prepustili, sa začal objavovať v televíznych reláciách a dokonca si zahral v horore The Hypnotic Eye.

Zvyšok života až do svojej smrti v roku 1981 strávil Demara už pod vlastným menom, opäť sa vrátil k cirkvi a pracoval ako poradca v kalifornskej nemocnici. Ako informuje The New York Times, okrem pozícií, ktoré sme spomínali, si vyskúšal aj to, aké je to byť študentom práva, či absolventom zoológie. Istý čas dokonca pracoval aj v mládežníckom tábore, následkom čoho čelil obvineniam zo sexuálneho obťažovania detí. Jeho príbeh ešte v roku 1960 inšpiroval aj vznik filmu The Great Impostor.

0
Uložiť článok
Komentovať