Tím ruských vedcov na čele s Vladimirom Pitulkom z Ruskej akadémie vied v Petrohrade objavil na severe Sibíri zamrznutú mŕtvolu mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius), ktorá dokazuje, že ľudia žili v Arktíde už pred približne 45-tisíc rokmi. To je o minimálne 10-tisíc rokov skôr, než naznačovali doterajšie nálezy.
Pozostatky mamuta našli na východnom pobreží Jenisejského zálivu, ktorý je ústím rieky Jenisej do Karského mora. Miesto nálezu sa nachádza na 72. stupni severnej zemepisnej šírky, čiže približne šesť stupňov severne od polárneho kruhu. Mamut utrpel viacero zranení na hlave a v oblasti hrudníka, pričom na kostiach sú zárezy, ktoré mohli vzniknúť iba použitím kamenných a slonovinových nástrojov. Pre vedcov je však najzaujímavejšia diera v lícnej kosti, ktorá pravdepodobne vznikla v dôsledku nepresného úderu ostrým a masívnym predmetom do koreňa chobota, keď už zviera ležalo na zemi.
„Túto metódu stále používajú lovci slonov v Afrike, ktorí sa snažia zasiahnuť koreň chobota, čím porušia hlavné tepny, a spôsobia tak smrteľné krvácanie. Tento úder býva nevyhnutný, keď je už slon dostatočne zranený,“ vysvetlil Pitulko, podľa ktorého bola schopnosť ľudí využívať mamuty ako zdroj potravy a materiálu na výrobu nástrojov kľúčovou k prežitiu v Arktíde. „Nie všetky oblasti, vrátane tej, kde sme našli tohto mamuta, poskytovali dostatok materiálu na výrobu kamenných nástrojov. To platí pre väčšinu severnej časti západnej Sibíri. Takže kosti a kly mamutov boli pre ľudí dôležitým zdrojom materiálu,“ dodal Pitulko, ktorý spolu s kolegami informoval o náleze v časopise Science.
Nahlásiť chybu v článku