Lucia Kuráková sa po štúdiu na vysokej škole rozhodla, že si vyskúša dlhodobejšie pôsobenie v zahraničí. Odišla do Barcelony, kde sa z realitnej maklérky stala časom uznávaná gastropodnikateľka, ktorá má na svojom konte až tri úspešné a fungujúce prevádzky.
V rozhovore v Luciou sa dočítate aj:
- Ako sa ocitla v Barcelone
- Prečo sa rozhodla otvoriť reštaurácie na burgre, tapas a dezerty
- Ako prežila v biznise napriek pandémii
- Či jej klientelu tvoria viac domáci alebo zahraniční hostia
- Či pečie aj niečo slovenské
Ako sa Slovenka ocitne v Barcelone ako majiteľka gastro podnikov?
Môj kontakt so Španielskom siaha už do čias štúdia na vysokej škole. Chcela som mať popri angličtine aj druhý jazyk, tak som si našla brigádu v Španielsku na Costa Brave ako čašníčka, a vracala som sa späť každé leto počas štúdia. No a po štátniciach som si povedala, ze potiahnem ešte pol roka, aby som sa zdokonalila lepšie v jazyku. To bolo v roku 2014.
Kam siahajú vaše gastronomické začiatky?
Moje gastro začiatky siahajú do rôznych brigád v stánkoch s rýchlym občerstvením cez leto, kde som sa objavovala už ako 15-ročná. Nastúpila som na štúdium hotelovej akadémie v Lučenci. Takže tam sa to oficiálne začalo – prax v hoteloch aj v reštauráciách. Potom som si drvivú väčšinu prác popri strednej a vysokej škole vyberala práve v tomto sektore.
Prečo práve Barcelona?
Barcelona bola čistá náhoda. Nebol to plán, no Costa Brava, kde som pracovala, funguje pracovne len sezónne a cez zimu je problém nájsť si tam prácu. A taktiež som mala vyššie ambície, ako ostať čašníčkou. Tak som si podala žiadosti v Girone a v Barcelone s tým, že kde skôr dostanem prácu, tak to bude to mesto. No a nakoniec to bola tá Barcelona.
Okrem pekárne máte aj reštaurácie na burgre a tapas. Prečo ste sa rozhodli pre tento druh gastra?
Áno, naša prvá reštaurácia funguje už 5 rokov. Otvárali sme ju v roku 2017. Keďže s priateľom máme radi rock, teda hlavne môj priateľ, tak sme to chceli viesť v takom štýle. Ja som k tomu prispôsobila jedálny lístok, no a k rockovej muzike pasuje dobre vychladené pivo a domáce hamburgery. Tak preto tento smer. Potom sa k tomu pridala druhá reštaurácia s tapas, to je tu veľmi populárne. A nakoniec cukrárne.
Ja som už pred otvorením našej reštaurácie mala podnikateľské pohnútky. V Barcelone som pracovala dva a pol roka v realitnej kancelárii a nakoniec sme si aj jednu vlastnú otvorili s mojím kolegom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vydržalo nam to spolu rok. Bola to velmi dobra skúsenosť, ale pre mňa bola srdcovka stále to gastro a to bol hlavný dôvod, prečo som ukončila túto kapitolu hneď v začiatkoch. Mala som aj projekt na brunch, ale nebolo možné ho dotiahnuť do konca. S majiteľom priestoru sme mali odlišné názory. A potom sme len tak z čista-jasna objavili priestor, kde sme už 5 rokov. Vedeli sme, ze je to to pravé pre nás.
Cukráreň ste otvorili počas covidu, keď väčšina gastra tápala a zatvárala. Nebáli ste sa takého rizika?
V “covidovej sezóne” sme otvorili tri prevádzky. A všetky tri v gastre. Všetci nám hovorili, že sme sa zbláznili. (Smiech) Ale ja mám v tomto trochu iné zmýšľanie. Môj názor je, že príležitosti (nielen na podnikanie) si vytvárame my sami a je jedno, aké je obdobie. V každej etape sa dá podniknúť niečo, len to treba vidieť a chcieť.
Ja som sa na covid nepozerala ako na nepriateľa, ale ako na novú príležitosť, z ktorej sa môžem naučiť niečo nové. Zastavil sa síce celý svet a s ním aj gastro, ale kým iní doma nariekali, že čo budú robiť a dookola riešili len covid, ja som hneď od začiatku rozmýšľala, ako sa vynájsť, alebo ako sa pretransformovať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Našim klientom chýbali naše hamburgery a aj dezerty, ktoré som robila v reštaurácii. Tak som začala piecť a každý týždeň rozvážať krabičky. Chytilo sa to tak rýchlo a počet objednávok bol tak vysoký, že na sobotňajšiu roznášku som sa musela pripravovať a piecť celý týždeň.
A už vtedy, v začiatkoch pandémie, mi bolo jasné, akým smerom sa musíme uberať. Či som sa nebála? Podnikanie vo všeobecnosti je rizikové. A treba vediet rátať s výhrami, ale aj so stratami. Ale ak prestaneme robiť veci len kvôli tomu, že sa bojíme, nikde sa neposunieme. Mám veľmi rada výrok od Tomáša Baťu, ktorý sedí na túto situáciu: „Guráž je polovica úspechu.“
Ako sa štát postavil k podpore gastronómie počas pandémie?
Štát sa postavil k tomu tak, že tí, ktorí spĺňali podmienky, ktoré bolo takmer nereálne dosiahnuť, dostali nejakú pomoc. Ale ja v mojom okoí nepoznám nikoho, komu sa to podarilo. Takže vďaka tomu covidovému pečeniu sme pokryli nájom reštaurácie, naše domáce výdavky a aj dane, keďže sme ich museli platiť.
Video z cukrárne, kde ľudia čakajú v dlhokánskom rade, je na internete veľmi populárne. Za akej to bolo príležitosti? Čo ste si vtedy mysleli?
Toto bolo video z kolaudácie našej druhej cukrárne teraz vo februári 2022, takú istú radu sme mali, aj ked sme otvárali počas covidu našu prvú cukráreň, to bol február 2021 a aj reštaurácia s tapas, kde nás naši klienti prišli podporiť.
Bolo to obdobie, keď sa museli dodržiavať odstupy a pri toľkých ľuďoch to bolo nemožné. Takže z toho bol riadny chaos, prišli aj policajti, ale, našťastie, tiež sú to naši klienti, tak sa len prešli okolo, pozdravili a pokračovali v jazde. Doteraz o tom ľudia v meste hovoria, že sme dokázali nemožné. (Smiech)
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čo som si vtedy myslela? Že sa všetci zbláznili. Bola som úplne paralyzovaná, celý čas som plakala a neverila tomu, čo sa dialo. Emócia bola rovnaká tento aj minulý rok. Nevedela som zo seba dostať súvislú vetu. Bola to najsilnejšia emócia, akú som kedy zažila. Cítila som sa tak, ako keď teraz naši hokejisti vyhrali bronz na ZOH. (Smiech)
Proste máme tých najlepších klientov na svete, ktorí nás prišli podporiť pri každej príležitosti. Oni sú odzrkadlením toho, či si robíme svoju prácu dobre alebo nie.
Barcelona je centrom svetového turizmu, patria medzi vašich zákazníkov prevažne turisti, alebo domáci?
Ja som si vždy zakladala na miestnych, lebo turista príde a odíde. Možno sa vráti o rok alebo nikdy. Ale kto tu žije celoročne, sú miestni v meste a z okolitých miest a dedín. Takže 95 % zákazníkov sú miestni. Ale teraz, keďže to video z otvárania obletelo celý svet, tak musím povedať, že sa začali meniť pomery. Navštevujú nás ľudia z celého sveta.
Skúšali ste pripraviť v cukrárni aj niečo tradičné slovenské? Ak áno, ako na to reagovali?
Áno, robievam veterníky, náš strúhaný tvarohový koláč, linecké mám tiež stále. A aj pri online nákupe pribaľujeme linecké do krabičiek ako darček.
Ako na vás reaguje domáca konkurencia? Necítia zášť voči tomu, že ste zo zahraničia a darí sa vám?
Toto vôbec neriešim, Barcelona je multikultúrne mesto, ktorým sa premelú milióny ľudí ročne z celého sveta. Takže aj miestni sú zvyknutí na takúto atmosféru. Ani raz som sa nestretla s tým, že by ma odsudzovali za to, že som cudzinka. Práve naopak, obdivujú to, že mimo svojej krajiny som sa odhodlala pustiť do takéhoto projektu. A je veľa zahraničných ľudí, ktorí tu podnikajú vrátane Slovákov.
Ako si môžeme vo vašej prevádzke predstaviť ceny? Koľko stojí napríklad cappuccino? Čo si ľudia dávajú najčastejšie?
Haha, ceny mám lacnejšie ako v Bratislave. (Smiech) Takže asi tým to vystihnem. Naše burgre stoja okolo 12-13 eur aj so zemiakmi a domácou omáčkou. Hamburgery sú obrovské. Vyberám kvalitné mäso z Pyrenejí a na každý burger ide 200 gramov mäsa.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čo by ste vybrala zo svojej ponuky za najobľúbenejše?
Z reštaurácie El Desvan naše domáce nachos, trhanú krkovicu a hamburgery máme dva také exotické, ktoré sú moje obľúbené, s arašidovým maslom, karamelizovaným banánom, cheddar syrom, slaninkou, trhanou krkovičkou a potom ešte ďalší s naším domácim slaninovým lekvárom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V tapas to je losos s kyslou smotanou a hľúzovkovým medom. To je moje najobľúbenejšie v tapas a v cukrárni je to komplikované. Asi naše cheesecakes na paličke a všetky cookiesky.
Čo odlišuje vaše prevádzky od konkurencie? Predsa len, ľudia sú ochotní na stôl čakať aj niekoľko hodín.
Nehanbím sa hovoriť o našich produktoch, ukazovať ich na sociálnych sieťach, ako a čo pripravujeme. Klient si tak vytvorí dôveru. A naši klienti sú pre nás dôležití. Ja veľakrát, keď robím aj objednávku, si k nim rovno sadnem, rúcame trochu štandard, že čašník je na to, aby nás obslúžil (čo aj je), ale keď sa bavíte s človekom na jednej úrovni, tak ten kontakt je iný, bližší. Veľa našich klientov poznáme už aj po mene, poznáme ich rodičov či deti. Moje zmýšľanie je mať rodinný koncept.
V dnešnej dobe znova narástla popularita cukrárensko-pekárenskej kultúry. Vedeli by ste porovnať kvalitu či prístup týchto prevádzok na Slovensku a v Španielsku?
Ono je to ako u nás, tak aj v Španielsku. Je kvalita a kvalita. Ale musím povedať, čo je veľmi pozitívne, že klienti už majú vyššie nároky ako kedysi. Chcú sa najesť dobre a kvalitne. Už je tam spojený aj ten zážitok, nie len účelovo naplniť žalúdok.
Takže si vyberajú správne miesta, hľadajú a skúšajú nové veci. A reštaurácie, ktoré nemajú takú úprimnú ponuku, sa musia aspoň trochu prispôsobiť trendom alebo postupne vymiznú.
Nahlásiť chybu v článku