Ak si rodičia nie sú istí, či ich dieťatko komunikuje správne, stačí zavolať do ambulancie logopédie a opýtať sa, tvrdí logopedička Simona Renčková.
Simonu Renčkovú na strednej škole bavila biológia človeka, psychológia a slovenčina. Ako ona sama hovorí, dlho nevedela, akým smerom sa bude v živote uberať. Jedného dňa sa jej mama opýtala, či by nechcela byť logopedičkou a vtedy si uvedomila, že práve toto povolanie bude pre ňu to pravé.
V súčasnosti pracuje ako logopedička v ambulancii klinickej logopédie v Skalici pod vedením doktorky Barbory Bunovej. Simona v rozhovore prezradila, aké mýty kolujú okolo práce logopédov, že sa zaoberajú aj inými diagnózami, ako len nesprávnym vyslovovaním hlásky „r“, ale aj to, že ich nenavštevujú len deti, ale aj dospelí.
Logopédov navštevujú najmä rodičia s deťmi, keď majú narušenú zvukovú stránku reči. Úlohou logopéda je následne zistiť, čo je príčinou poruchy. S akými príčinami sa stretávate najčastejšie?
Logopéd, vo všeobecnosti, rieši narušenú komunikačnú schopnosť. Nie vždy ide len o narušenú zvukovú stránku reči. V dnešnej dobe sú rodičia viac vnímaví k obsahu reči. Napríklad vidia, že dieťatko pekne rozpráva, ale nerozumie všetkému alebo sa mýli v gramatike. Najviac detí navštevuje ambulanciu kvôli artikulačným poruchám, alebo keď majú špecificky narušený vývin reči, tzv. vývinovú dysfáziu.
Logopédi ale nepracujú len s deťmi, ktoré nevedia vysloviť určité hlásky.
V oblasti logopédie existuje mýtus, že logopédi sa zaoberajú len tým, že učia deti správne hovoriť a vyslovovať hlásku „r“. Samozrejme, že sa zaoberáme aj správnym vyslovovaním, avšak je to len malý úsek, ktorému sa v praxi venujeme. Nezaoberáme sa len artikuláciou, ale celým jazykovým systémom.
Zaoberáte sa aj zajakávaním. Ako sa lieči daná porucha?
Postup pri terapii artikulačných porúch je jednoduchší a dá sa povedať, že aj viac predvídateľný. Pri zajakávaní je terapia náročnejšia a záleží od samotného pacienta. Dôležité je, kedy sa dieťa začalo zajakávať, koľko pretrváva daný problém, v akej forme a frekvencii sa neplynulosti prejavujú a záleží aj na tom, aká je genetika dieťaťa. Podľa všetkých týchto zistení následne plynie terapia. Len samotná diagnostika niekedy trvá niekoľko sedení. Je to veľmi individuálne. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sa terapia líši aj od veku dieťaťa.
U detí, ktoré majú od troch do piatich rokov, je iná, ako u starších. Inak je štrukturovaná u školákov a líši sa to aj u starších detí, napríklad u tínedžerov. Pri zajakávaní je potrebné komplexné vyšetrenie. Logopédia nie je ako kuchárska kniha. Máme štandardy, ktoré dodržiavame, ale nedá sa povedať, že s každým dieťaťom robíme daný postup úplne rovnako. Pri zajakávaní hovoríme o multifaktoriálnych príčinách a doteraz nie je presne známe, čo túto poruchu vyvoláva. Ku každému jednému musíme pristupovať individuálne, ale zároveň podľa pravidiel evidencebased medicíny.
Dá sa úplne odstrániť táto porucha alebo ide o celoživotný hendikep?
Keď logopéd okamžite s istotou povie rodičovi, že určite vylieči jeho dieťa zo zajakávania, tak pravdepodobne klame. Na prvom sedení sa nedá presne určiť, akým smerom sa zajakavosť bude uberať. Štatistiky však ukazujú, že veľké percento ľudí, ktorí sa ako deti zajakávali, netrpia v dospelosti touto poruchou. Zahraničné výskumy ukazujú, že asi 5 zo 100 detí sa zajakáva. Štyri z týchto piatich detí sa z toho v detskom veku dostanú, teda asi 1 % sa zajakáva aj v dospelosti. Prognózy sú pozitívne.
Ak tomu správne rozumiem, je dôležité podchytiť toto ochorenie, a to čím skôr, tým lepšie?
Presne tak. Podstatná je raná intervencia, na ktorú poukazujú všetci svetoví odborníci a organizácie. Skoré podchytenie problému je kľúčové. Čím dlhšie sa neplynulosti u detí fixujú, tým horšie dôsledky nastávajú.
A čo tak „račkovanie“ u dospelých? Dá sa to odstrániť?
Áno. „Račkovanie“, odborne povedané rotacizmus, je možné odstrániť aj v puberte či dospelosti. Nás logopédov ale vždy zaujíma, prečo dospelý človek „račkuje“. Či to je preto, že ako malý nevyhľadal odbornú pomoc a nenaučil sa to alebo „račkuje“ preto, že má anatomickú anomáliu. Pre dospelých ľudí je však veľmi náročné odnaučiť sa to. Určite to nie je to nemožné, ale pokiaľ to človek naozaj chce, musí byť veľmi motivovaný a disciplinovaný.
Prečo?
Pretože musia trénovať viac ako deti. Precvičovať musia pravidelne a svedomito. Až vtedy môžu odstrániť tento zlozvyk. Následne, keď je hláska správne vyslovená, musia si dávať veľký pozor, aby opätovne neskĺzli do „račkovania“, aj napriek tomu, že vedia pekne vysloviť novo naučenú hlásku „r“. Veľmi častým problémom je automatizácia, takže sa musia sústrediť na to, aby používali správnu hlásku, ktorú sa naučili.
Vedia dospelí ľudia o tom, že sa môžu odnaučiť „račkovať“?
V súčasnosti sa robí v tejto oblasti veľká osveta a mnoho dospelých nás začalo navštevovať práve za účelom odstránenia „račkovania“.
Doktorka Mgr. Daniela Hudecová v rozhovore prezradila, že pred 20 rokmi sa málokedy stretla s diagnózou, ktorá sa nazýva vývinová fonologická porucha. V súčasnosti sa s ňou stretávajú logopédi pomerne často. Prečo to tak podľa vás je?
Niekedy sa predpokladalo, že deti, ktoré navštevujú logopéda, majú tzv. lenivý jazýček, a teda majú problém s niektorými hláskami, napríklad aj so sykavkami. V dnešnej dobe však môžeme vidieť, že deti nemajú problém vytvoriť tieto hlásky, skôr pozorujeme, že ich nevedia správne používať. To znamená, že problém nie je iba v reči, ale v celkovom jazykovom systéme.
Reč je odrazom toho, ako premýšľame o jazyku. Štatistiky v súčasnosti ukazujú, že len približne 12 % detí s narušenou zvukovou rovinou reči má len čisto artikulačný problém a až 87 % percent detí má fonologickú poruchu. Nárast však môže vyplývať aj z toho, že kedysi sa táto porucha nevedela správne diagnostikovať. Je však pravda, že detí s touto poruchou pribúda, avšak konkrétne čísla nepoznáme, pretože na Slovensku nemáme k dispozícii takéto výskumy.
Kedy je správny čas na to, aby vás rodičia vyhľadali?
Rodičia, ale aj pediatri, by si mali všímať, či má dieťatko očný kontakt, používa gestá, ako komunikuje s okolím a ako sa hrá. Ak si lekár všimne nejaký problém, odporučí návštevu klinického logopéda, aj keď má dieťatko napríklad len rok a pol. Je veľmi dôležité, hovoriť na pediatrických prehliadkach, ako sa dieťa hrá, aký má očný kontakt a či reaguje na okolie. Ak si nie je rodič s niečím istý, je úplne v poriadku, keď zavolá do ambulancie logopédie a opýta sa.
Čo všetko, v rámci rodičovstva, vplýva na vznik rečových porúch?
Myslím si, že veľa vecí, ktoré podporujú zdravý vývin reči, robia rodičia, najmä matky, veľmi prirodzene. Avšak v súčasnosti robia rodičia aj mnohé veci, ktoré na prvý pohľad nemusia vyzerať ako „škodlivé“, ale majú príčinu na vzniku narušenej komunikačnej schopnosti. Vývinu reči veľmi škodí, keď deti majú dlho cumlíky, rovnako aj fľašky s cumlíkom.
Pri dlhom používaní vzniká nesprávny vzorec prehĺtania, pretože jazyk nie je v správnej polohe, čo sa môže odraziť v artikulácii. Nedodržiavanie vývinových medzníkov kŕmenia, dlhé konzumovanie kašovitej stravy či príliš dlhé kojenie, toto všetko má negatívny vplyv na vývin reči.
Ďalšia vec je, že deti sú vystavené veľkému množstvu technických vymožeností. Málo sa fyzicky hrajú, veľa času strávia s tým, že pozerajú televíziu a používajú tablet. Z toho vyplýva, že je menšia interakcia medzi dieťaťom a rodičom alebo dieťaťom a iným dieťaťom. Nepodceňujte to, keď sa dieťatko nevie dobre hrať. Odrazí sa to negatívne na množstve dôležitých oblastí – hrubej motorike, jemnej motorike a vývine vyšších psychických funkcií, ktoré sú úzko spojené s rečou.
Nahlásiť chybu v článku