Zvieratá predvádzajú naučené kúsky a za každý úspech dostanú odmenu. Diváci sa tešia a ošetrovatelia sú hrdí na svoje schopnosti a na schopnosti zvierat. Čo sa však za tým ukrýva? Ako uvádza Unilad, šťastní a spokojní zverenci to nie sú.
Nedostatok jedla a drogy
Bývalý ošetrovateľ, ktorý sa v morskom svete staral o veľryby sa rozhodol, že prehovorí o tom, v akých podmienkach zvieratá v skutočnosti žijú. Od blahobytu to má poriadne ďaleko. Aby ošetrovatelia prinútili veľryby vystupovať, nedostávajú dostatok jedla, namiesto toho ich nadopujú drogami.
Psychická trauma
John Hargrove a Jeffrey Ventre pracovali v morskom svete v Orlande a spočiatku boli na svoje povolanie trénera mimoriadne hrdí. Netrvalo však dlho a zistili, že situácia vôbec nie je taká ružová ako sa na prvý pohľad zdalo. Zvieratá v umelo vytvorených podmienkach trpia a aby ošetrovatelia zvládli ich agresívne správanie, podávajú im liek na upokojenie, válium. Nie je ničím nezvyčajným, že sa zvieratá uchýlia následkom psychickej traumy dokonca aj k sebapoškodzovaniu.
Zúbožené zvieratá
Pre The Sun Online sa vyjadril 55-ročný bývalý ošetrovateľ, Jeffrey Ventre. Hovorí, že náplňou jeho práce bolo od roku 1987 starať sa o veľryby a niekoľkokrát denne s nimi pre pobavenie divákov predvádzať rôzne kúsky. Získať prácu trénera nie je jednoduché, čoskoro však prišiel na to, že to nie je pekná práca. V morskom svete pracoval 8 rokov a za ten čas sa mu naskytol nejeden desivý pohľad na zúbožené a trpiace zvieratá.
Nudia sa, sú choré a v strese
Veľryby, s ktorými pracoval, vôbec neboli šťastné, ba práve naopak. V zajatí pre ne nie je možné vytvoriť rovnaké podmienky, ako vo voľnej prírode a zvieratá sa v obmedzenom priestore nudia. Následkom deprivácie zubami škrípali o betón alebo škriabali jedna druhú. Neraz došlo k sebapoškodzovaniu, následkom ktorého mali veľryby vážne poranenia. Ošetrovatelia však neošetrovali len tie, zvieratám zároveň podávali lieky na upokojenie v nádeji, že sa vďaka nim ich správanie upraví.
Veľké dávky liekov
Trpia nielen veľryby, ale aj delfíny. Stres spôsobuje, že sa im v žalúdku tvoria vredy a denne berú lieky nielen na tie, ale aj antibiotiká na opakujúce sa infekcie kože a zubov. Okrem toho, spolu s krmivom dostávajú zvieratá denne veľké dávky vitamínov. Ventre dodáva, že ošetrovatelia boli neraz nútení klamať a tvrdili, že zranenia, ktoré zvieratá utrpeli, sú celkom bežné. Tvrdili napríklad, že padnutá chrbtová plutva je následkom genetickej odchýlky, vedci si však myslia, že je to následok dlhotrvajúceho stresu a nedostatočnej aktivity a v prírode sa bežne nevyskytuje.
Odhaliť pravdu nie je ľahké
Ošetrovatelia bežne klamú divákom nielen v tom. Ventre napríklad dodáva, že pri vystúpeniach tvrdia, že veľryby sa dožívajú 25 až 30 rokov. Vo voľnej prírode sa pritom dožijú omnoho viac, a to 50 až 80 rokov, pričom v zajatí toto číslo klesá na 17 rokov. Druhý zo spomínaných ošetrovateľov, John Hargrove, sa v morskom svete zamestnal v roku 1993 a výpoveď dal v roku 2012. Tvrdí, že odhalenie pravdy o tom, ako to v morskom svete funguje, je jedným z najťažších rozhodnutí v jeho živote, k veľrybám si totiž vypestoval citový vzťah.
Morský svet v Orlande sa bráni
Samozrejme, tvrdenia neostali bez odozvy a v rozhovore pre MailOnline sa prevádzkovatelia morského sveta vyjadrili, že ide o nepravdivé tvrdenia zatrpknutých bývalých zamestnancov. Dodávajú, že o blaho zvierat sa starajú najlepšie, ako vedia a nikomu na ich dobrom zdravotnom stave nezáleží viac. Okrem toho, morské svety sú neustále kontrolované hneď niekoľkými organizáciami, ktoré by nemali dopustiť, aby bolo zvieratám ubližované.
unilad
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku