Zvieratá predvádzajú naučené kúsky a za každý úspech dostanú odmenu. Diváci sa tešia a ošetrovatelia sú hrdí na svoje schopnosti a na schopnosti zvierat. Čo sa však za tým ukrýva? Ako uvádza Unilad, šťastní a spokojní zverenci to nie sú.
Nedostatok jedla a drogy
Bývalý ošetrovateľ, ktorý sa v morskom svete staral o veľryby sa rozhodol, že prehovorí o tom, v akých podmienkach zvieratá v skutočnosti žijú. Od blahobytu to má poriadne ďaleko. Aby ošetrovatelia prinútili veľryby vystupovať, nedostávajú dostatok jedla, namiesto toho ich nadopujú drogami.
Psychická trauma
John Hargrove a Jeffrey Ventre pracovali v morskom svete v Orlande a spočiatku boli na svoje povolanie trénera mimoriadne hrdí. Netrvalo však dlho a zistili, že situácia vôbec nie je taká ružová ako sa na prvý pohľad zdalo. Zvieratá v umelo vytvorených podmienkach trpia a aby ošetrovatelia zvládli ich agresívne správanie, podávajú im liek na upokojenie, válium. Nie je ničím nezvyčajným, že sa zvieratá uchýlia následkom psychickej traumy dokonca aj k sebapoškodzovaniu.
Zúbožené zvieratá
Pre The Sun Online sa vyjadril 55-ročný bývalý ošetrovateľ, Jeffrey Ventre. Hovorí, že náplňou jeho práce bolo od roku 1987 starať sa o veľryby a niekoľkokrát denne s nimi pre pobavenie divákov predvádzať rôzne kúsky. Získať prácu trénera nie je jednoduché, čoskoro však prišiel na to, že to nie je pekná práca. V morskom svete pracoval 8 rokov a za ten čas sa mu naskytol nejeden desivý pohľad na zúbožené a trpiace zvieratá.
Nudia sa, sú choré a v strese
Veľryby, s ktorými pracoval, vôbec neboli šťastné, ba práve naopak. V zajatí pre ne nie je možné vytvoriť rovnaké podmienky, ako vo voľnej prírode a zvieratá sa v obmedzenom priestore nudia. Následkom deprivácie zubami škrípali o betón alebo škriabali jedna druhú. Neraz došlo k sebapoškodzovaniu, následkom ktorého mali veľryby vážne poranenia. Ošetrovatelia však neošetrovali len tie, zvieratám zároveň podávali lieky na upokojenie v nádeji, že sa vďaka nim ich správanie upraví.
Veľké dávky liekov
Trpia nielen veľryby, ale aj delfíny. Stres spôsobuje, že sa im v žalúdku tvoria vredy a denne berú lieky nielen na tie, ale aj antibiotiká na opakujúce sa infekcie kože a zubov. Okrem toho, spolu s krmivom dostávajú zvieratá denne veľké dávky vitamínov. Ventre dodáva, že ošetrovatelia boli neraz nútení klamať a tvrdili, že zranenia, ktoré zvieratá utrpeli, sú celkom bežné. Tvrdili napríklad, že padnutá chrbtová plutva je následkom genetickej odchýlky, vedci si však myslia, že je to následok dlhotrvajúceho stresu a nedostatočnej aktivity a v prírode sa bežne nevyskytuje.
Odhaliť pravdu nie je ľahké
Ošetrovatelia bežne klamú divákom nielen v tom. Ventre napríklad dodáva, že pri vystúpeniach tvrdia, že veľryby sa dožívajú 25 až 30 rokov. Vo voľnej prírode sa pritom dožijú omnoho viac, a to 50 až 80 rokov, pričom v zajatí toto číslo klesá na 17 rokov. Druhý zo spomínaných ošetrovateľov, John Hargrove, sa v morskom svete zamestnal v roku 1993 a výpoveď dal v roku 2012. Tvrdí, že odhalenie pravdy o tom, ako to v morskom svete funguje, je jedným z najťažších rozhodnutí v jeho živote, k veľrybám si totiž vypestoval citový vzťah.
Morský svet v Orlande sa bráni
Samozrejme, tvrdenia neostali bez odozvy a v rozhovore pre MailOnline sa prevádzkovatelia morského sveta vyjadrili, že ide o nepravdivé tvrdenia zatrpknutých bývalých zamestnancov. Dodávajú, že o blaho zvierat sa starajú najlepšie, ako vedia a nikomu na ich dobrom zdravotnom stave nezáleží viac. Okrem toho, morské svety sú neustále kontrolované hneď niekoľkými organizáciami, ktoré by nemali dopustiť, aby bolo zvieratám ubližované.
unilad
Nahlásiť chybu v článku