Ako uvádza TASR, Slovensko má jednu z najhorších pripraveností zdravotníckych systémov v EÚ. Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Indey (HRI) 2023, ktorú zverejnila organizácia GLOBSEC. Horšie sú na tom už len dva štáty juhovýchodnej Európy.
Situácia je katastrofálna
Slovensko je v pripravenosti zdravotníckeho systému tretie najhoršie v Európe, zaostáva už len Rumunsko a Bulharsko. Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Index (HRI) 2023, ktorá posudzuje pripravenosť zdravotníckych systémov krajín EÚ, vrátane Veľkej Británie a Nórska, na budúce výzvy v sektore, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení. Štúdiu zverejnila medzinárodná organizácia Globsec.
„(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ nedôjde k nápravám, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko, limitujúce ekonomiku krajiny či dlhodobý udržateľný rozvoj Slovenska,“ upozornil jeden z autorov indexu Martin Smatana.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že najlepšie pripravené čeliť výzvam sú krajiny s dobrým prístupom k inovatívnym technológiám, stabilným systémom financovania a efektívnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Výraznú časť svojich politík totiž smerujú na prevenciu a zlepšenie determinantov zdravia.
Slovensku chýba politická kontinuita
Na druhej strane krajinám v dolnej polovici indexu, kam sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, dochádza k častým personálnym zmenám na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť sa alokuje nedostatočná časť výdavkov. Práve výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti.
Slovenskému zdravotníctvu podľa štúdie chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia. „Je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcii je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času ‚hasením‘ akútnych problémov,“ skonštatoval spoluautor štúdie Michal Štofko.
Nahlásiť chybu v článku