Moderné technológie už niekoľko rokov nahradzujú človeka a jeho prácu a to aj na miestach, kde by sme to vôbec nečakali. Z európskych kopcov už horskí nosiči takmer vymizli. Na starom kontinente ostalo jediné pohorie, kde materiál k horským chatám stále vynáša človek. Sú ním slovenské Tatry a naši vysokohorskí nosiči, ktorí sa v Európe stali kriticky ohrozeným druhom.
Lanovky a helikoptéry. Tieto výdobytky modernej spoločnosti z európskych hôr vytlačili staré povolanie horského nosiča. Prežili len tí slovenskí, ktorí ešte aj dnes v roku 2018, s pomocou krosien vynášajú materiál na tatranské chaty. Na Téryho, Zbojnícku, Reinerovu, Zamkovského, Skalnatú chatu či chatu pod Rysmi. Do „tatranských hotelov“ vlastnými silami vynášajú jedlo, pivo, vodu, plynové bomby, stavebný materiál či čokoľvek iné, o čo je na chate aktuálne núdza.
V Tatrách začala nosičská profesia vznikať spolu s tou vodcovskou, asi v polovici 17. storočia, kedy začala krásy slovenských veľhôr objavovať uhorská šľachta. Nosiči i horskí vodcovia, to boli poväčšine dedinčania spod Tatier, ktorí hory dobre poznali a bohatým pánom a dámam ich za príplatok radi ukázali. V polovici 19. storočia sa v Tatrách „na turistoch zarábalo“ i oficiálne. Ak totiž horskí vodca niesol turistom náklad ťažší ako 8 kilogramov, priplatili mu dva grajciare za každé kilo. Keď bol náklad ťažší ako 15 kg, museli si najať i horského nosiča.
Najväčšiu slávu však horskí nosiči zažívali oveľa neskôr, pri a po vybudovaní horských chát, kedy bol už tatranský turizmus masový. Napríklad materiál na stavbu Téryho chaty do hôr údajne na chrbtoch vynášalo viac ako 120 chlapov. Za 100 kg nákladu mali pritom dostať 5 grajciarov. V 30. rokoch 20. storočia pri výstavbe lanovky z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít, vynieslo tridsať nosičov na Skalnaté pleso a samotný Lomničkák neuveriteľných 40 ton dreva, 35 ton piesku, 5 ton cementu a 7 ton oceľovej konštrukcie. Za každý kilogram si pritom vyštrajkovali 1 korunu.
Keď dnes bežný turista stretne na tatranskom chodníku horského nosiča, pozerá sa s obdivom a pokorou. Tieto pocity pritom nevzbudzuje len 60 či 70 kg náklad, ktorý mnohí hravo vynesú tam, kde bežný človek s problémami dostane svoje vlastné telo, ale i prirodzená rešpekt voči týmto mužom. Legendárnych tatranských nosičov je neúrekom a príbehy o nich, si môžete vypočuť na každej z tatranských chát. Medzi tie najväčšie legendy však jednoznačne patrí Ondrej Hudáček. Pamätná je najmä jeho vynáška 137 kg ťažkej pece na Zamkovského chatu.
Život a filozofiu horských nosičov v roku 2016 geniálnym spôsobom zachytil a zvečnil slovenský režisér Pavol Barabáš vo svojom filme Sloboda pod nákladom. V 61 minútach dokázal pútavo priblížiť život tatranského nosiča, všetky radosti no i problémy, s ktorými sa musí pri svojej práci potýkať či myšlienku poslania, ktorá týchto ľudí vyháňa z doliny do najmenších veľhôr sveta.
zivot.sk, travelmag.cz, sme.sk, aktuality.sk
Nahlásiť chybu v článku