Hitlerov pápež. S takýmto prívlastkom prežíva pamiatka na pápeža Pia XII. už celé desaťročia. Slovné útoky na hlavu cirkvi ešte zintenzívnili potom, čo odštartoval proces jeho blahorečenia. Meno pápeža, ktorý zastupoval svet kresťanov v období druhej svetovej vojny, však môže byť teraz očistené. Vatikán totiž otvoril brány svojich tajných archívov.
Kým jedni tvrdia, že nacizmus a jeho zverstvá nikdy neodsúdil, druhí namietajú, že v tajnosti urobil viac než dosť. Pápeža Pia XII. do úradu zvolili v neľahkých časoch. Začínala druhá svetová vojna, masové vyvražďovanie slabých, chorých aj celých národov. To všetko rukami krajiny s dlhou kresťanskou tradíciou na pôde kresťanskej Európy. Čo by mal urobiť najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi?
Dohoda s Nemeckom
Celým vlastným menom Eugenio Maria Giuseppe Giovanni Pacelli sa narodil v roku 1876 v Ríme do aristokratickej rodiny so silným napojením na Vatikán. Jeho starý otec založil oficiálny vatikánsky denník, strýko bol zas pápežským finančníkom za pontifikátu Leva XII. Pacelli získal teologické vzdelanie a ešte pred koncom storočia sa stal kňazom. Už v roku 1901 pritom vstúpil do služieb pápeža.
V roku 1917 bol Pacelli pápežom Benediktom XV. vymenovaný za nuncia (veľvyslanec Vatikánu, pozn. red.) v Mníchove. V rovnaký rok sa stal aj biskupom. Mimochodom, pápež Benedikt XV., ktorý ho do tejto pozície menoval, bol rovnako kritizovaný za nestrannosť a nejednoznačné odsúdenie agresorov počas prvej svetovej vojny. Po vojne sa Pacelli stal nunciom vo Weimarskej republike, neskôr aj kardinálom. Prvý z dôležitých momentov v jeho kariére prišiel v roku 1933 po tom, čo sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler.
Po vzniku Tretej ríše bolo potrebné aby Vatikán vyjednal diplomatickú zmluvu, ktorá by chránila kresťanov žijúcich na území nacistického Nemecka pred rodiacou sa diktatúrou. Práve Pacelli tak po rokovaniach s nemeckým diplomatom von Papenom podpísali uzavretie konkordátu (zmluva medzi štátom a rímskokatolíckou cirkvou, pozn. red.). V roku 1933 tak vzniká prvé dodnes opakované podozrenie z toho, že Pacelli ako zástupca Vatikánu podpisom zmluvy de facto legitimizoval nový nacistický režim v Nemecku.
Pápežom v najťažších časoch
Vo februári 1939 zomiera pápež Pius XI., ktorý v posledných rokoch vo svojich encyklikách odsudzoval nacistický aj komunistický režim a upozorňoval tiež na riziko vypuknutia vojny. Začiatkom marca sa vo Vatikáne konalo konkláve, z ktorého po treťom kole vzišlo meno Pacelliho. Ten sa na čelo pápežského úradu postavil 12. marca 1939, o šesť mesiacov bol svet vo vojne. Inšpirovaný svojim predchodcom prijal meno Pius XII..
Pius XII. prevzal pápežský stolec v jednom z najnáročnejších období histórie. Vzťahy medzi jednotlivými krajinami boli na spadnutie, v Európe navyše silneli dva protichodné extrémne politické smery, nacionalizmus a komunizmus. Oba si vyhŕňali rukávy, oba skúšali, čo všetko si možno dovoliť. Skvelým príkladom je Česko-Slovensko. Prestáva existovať len deň po nástupe Pia XII. do úradu. Namiesto neho vzniká fašistický Slovenský štát a Protektorát Čechy a Morava pod priamym riadením nacistického Nemecka.
Holokaust nikdy neodsúdil
V septembri začala útokom na Poľsko druhá svetová vojna a spolu s ňou aj všetky hrôzy, ktoré dnes už dôverne poznáme. Vatikán, podobne ako v rokoch 1914-1918, ostáva prísne neutrálny. Pius XII. už mesiace predtým vyzýval európske mocnosti k zdržanlivosti, po vypuknutí vojny žiadal okamžité zastavenie vojenských operácií a verejnosť burcoval k odporu voči vojne. Odsúdil Hitlerov útok na Sovietsky zväz, po dobití Ríma Hitlerom vyhlásil Vatikán za azylové mesto. Podľa kritikov však napriek tomu neurobil dosť.
Hitlerovmu pápežovi totiž dodnes vyčítajú, že sa nikdy otvorene a kriticky nepostavil nacistickému režimu. Nikdy neodsúdil holokaust, naopak nacistické besnenie mal pápež vo svojej podstate ticho tolerovať. Ako najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi disponoval morálnym vplyvom, ktorý mohol vývoj situácie zvrátiť, no neurobil to. Pius XII. mal pritom vedieť o tom, čo sa deje za plotmi nacistických koncentračných táborov, všetky verejné vyhlásenia, v ktorých kritizoval vojnu však boli priveľmi všeobecné a pápež sa v nich nevyjadroval kriticky priamo na adresu Adolfa Hitlera.
Pôsobenie Pia XII. v pápežskom úrade tak polarizovalo spoločnosť na dva tábory. Jeho obhajcovia argumentujú tým, že aj keď sa nacistickému režimu priamo nepostavil, „tajnou činnosťou“ a delegovaním cirkvi zachránil stovky tisíc židovských životov. Je totiž pravdou, že Židia utekajúci pred hrôzami nacistického režimu našli útočisko neraz v božích chrámoch. Zástancovia Pia XII. tvrdia, že priame vystúpenie proti nacistickému režimu a holokaustu mohlo počas vojny spôsobiť ešte väčšie represálie na civilnom obyvateľstve.
Vatikán otvára tajné archívy
Kde sa teda ukrýva skutočná pravda? Odpoveď zrejme poskytne samotný Vatikán, ktorý začiatkom toho mesiaca otvoril dvere svojho tajného archívu. Stalo sa tak po kritike verejnosti na adresu pápeža Pia XII. potom, ako bol pred niekoľkými rokmi začatý proces jeho blahorečenia. Vzhľadom na kritické hlasy sa úradujúci pápež František rozhodol pred vyhlásením Pia XII. za svätého očistiť.
„Proces štúdia týchto archívov bude nepochybne zdĺhavý a komplikovaný. Je to však rozhodujúci krok pre súčasné dejiny cirkvi aj sveta. Cirkev ale nemá dôvod báť sa histórie,“ povedal kardinál José Tolentino de Mendonca, hlavný archivár a knihovník Vatikánskej apoštolskej knižnice.
Prví bádatelia vstúpili do Vatikánskeho apoštolského archívu v pondelok 1. marca. Náboženský historik Hubert Wolf pôsobiaci na univerzite v nemeckom meste Münster pred vchodom do archívu uviedol: „Veríme, že tieto zdroje nám poskytnú odpoveď na kľúčové otázky.“
Vatikánske apoštolské archívy ukrývajú materiály, ktoré cirkev nazbierala počas viac ako 1200 rokov svojej činnosti. Dokumenty sú tu uložené na policiach, ktoré majú spoločne merať viac ako 85 km. Len zlomok z nich je zdigitalizovaných, vstup do archívov je podmienený špeciálnym povolením. Vatikán materiály o jednotlivých pápežoch sprístupňuje spravidla 70 rokov po ich smrti, v prípade Pia XII. však tentokrát urobí mimoriadnu výnimku.
CNN, The Atlantic, SME, The Guardian, TASR
Nahlásiť chybu v článku