Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk

Na Horehroní sa desaťročia čaká na katastrofu.

Nad obcou Predajná, ešte stále v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry, ležia dve neveľké jazerá. Kúpať sa však v nich nemožno, nejde totiž o turistickú atrakciu. Jazerá predstavujú environmentálnu hrozbu a to nie len pre okolitú krajinu, ale aj zdravie miestnych obyvateľov. Nebezpečný toxický odpad je v nich uložený už celé desaťročia, dodnes sa nenašiel nikto, kto by si s ním poradil.

Civilizovanú modernú spoločnosť možno spoznať aj podľa toho, ako pristupuje k ochrane životného prostredia vo svojom okolí. Slovensko sa takouto spoločnosťou ešte len stáva. V ceste mu však stojí priveľké množstvo prekážok a nástrah, ktoré vytvoril ešte režim spred ’89. Jedna z nich sa nachádza na Horehroní v katastri obce Predajná. Gudrónových jám sa miestni obyvatelia obávajú už niekoľko desaťročí.

Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk

Pri pohľade na satelitné snímky vyzerajú ako obyčajné jazerá. Mohli by slúžiť na rekreáciu, možno sú to rybníky, či zásobníky na zadržiavanie užitkovej vody. Nič z toho by však možné nebolo. Pre ľudí predstavujú vážne zdravotné riziko, ryby by v nich neprežili a využívať túto vodu na poľnohospodárske zavlažovanie by zrejme skončilo katastrofou. Dve jazerá nad cestou spájajúcou Predajnú s Lopejom (časť obce Podbrezová) sú plné toxického odpadu. Tretie sa nachádza v Dubovej (dnes časť obce Nemecká, kedysi samostatná obec) v areáli spoločnosti, kde celý príbeh začína.

Odpad zo spracovania ropy

V roku 1938 vznikla v Dubovej rafinéria, ktorá pre obec a jej široké okolie predstavovala veľký ekonomický impulz. Počas druhej svetovej vojny bol strategický podnik s nádychom miernej kontroverzie zbombardovaný spojeneckým letectvom. Napriek tomu pôvodne štátna rafinéria po vojne prežila a fungovala prakticky až do 21. storočia, neskôr už v rukách súkromných majiteľov.

Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk

Pri spracovaní ropy a jej čistení od nežiaducich prímesí využívajú rafinérie kyselinu sírovú. Vedľajším produktom tohto procesu sú je tzv. gudrón, niekedy označovaný aj ako toxický asfalt. Ide o zmes uhľovodíkov a kyseliny sírovej, okrem toho však obsahuje aj stovky ďalších organických chemických látok, z ktorých je veľká časť karcinogénnych a škodlivých pre všetky živé organizmy. Rafinérie musia tento odpad niekde uskladniť, poprípade zneškodniť, čo je však finančne nákladnejšie. V časoch socializmu tak bolo úplne bežné toxický odpad nahádzať do vyhĺbených jám.

A tak vznikli v roku 1964 v okolí rafinérie Dubová tri gudrónové jamy. Dve vybudovali nad obcou Predajná, tretia sa nachádza priamo v areáli rafinérie. Naplnené boli do desiatich rokov a tak ostali prakticky dodnes. Časť odpadu z nich bola v priebehu desaťročí sporadicky odstraňovaná, jamy sú však dodnes plné vody kontaminovanej toxickým odpadom, ktorý sa v nich nachádza. Prešlo viac ako 45 rokov a gudrónové jamy stále ohrozujú životné prostredie v okolí, rovnako ako zdravie miestnych obyvateľov.

Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk
Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk

Gudrónové jazerá dnes

Jazerá s toxickým odpadom pri Predajnej nie sú dodnes zabezpečené. Nie sú prekryté, oplotenie nemožno nazvať ani provizórnym a odpad tak neustále predstavuje riziko. Prvým jasným dôkazom environmentálneho znečistenia je zápach pripomínajúci prácu cestárov či zatuchnutý autoservis. Najkritickejšie je obdobie po prívalových dažďoch a na jar po topení snehu, kedy hrozí, že sa jazerá naplnia natoľko, že sa kontaminovaná voda spolu s odpadom z jám jednoducho vylejú. Namiesto riešenia sa tak v Predajnej už desaťročia hazarduje s náhodou.

Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk
Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk
Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk

Nejde pritom o to, že by na problém nikto nepoukazoval. Obyvatelia na čele so starostkou Tatianou Čontofalskou hľadajú riešenia už celé roky. Kto má však skládku nebezpečného odpadu odstrániť? Rafinéria v Dubovej menila v 21. storočí majiteľov, ktorí si takto navzájom posúvali aj zodpovednosť za možnú environmentálnu katastrofu. Čierne miesta na mape obce ľudia navyše často využívajú aj ako skládku najrôznejšieho odpadu.

Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk
Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk

Nekonečný kolotoč

Nádej prišla v roku 2015 po rozhodnutí okresného úradu Banská Bystrica, o ktorom v reportáži informovala napríklad TA3. Vzhľadom na to, že po desaťročiach nebolo možné určiť osobu zodpovednú za toxickú skládku, ktorá by musela jamy odstrániť, musel zodpovednosť prebrať štát. V reportáži sa tiež hovorí, že ak sa nestane nič mimoriadne, sanácia nebezpečnej skládky môže začať už v nasledujúcom roku. Gudrónové jamy ostali prakticky nedotknuté.

Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk
Gudrónové jamy v obci Predajná, foto: Lukáš Mužla/interez.sk

Úloha nakoniec spadla na plecia Ministerstva životného prostredia. Na otázku, ako postupujú v procese odstraňovania skládky nebezpečného odpadu nám envirorezort odpovedal, že by sa tak malo stať do roku 2023.

„Envirorezort už obstaral vykonanie geologického prieskumu životného prostredia. Cieľom bolo preskúmať znečistenie zemín v bezprostrednom okolí lagún a následný popis ich obsahu z hľadiska množstiev jednotlivých zložiek uloženého odpadu, ako aj kvality, najmä obsahu škodlivín limitujúcich spôsob sanácie,“ napísalo nám MŽP vo svojom vyjadrení.

„V súčasnosti sa čaká na ukončenie procesu verejného obstarávania, ktoré ministerstvo nijako nemôže urýchliť. Po skončení tohto verejného obstarávania začne zhotoviteľ s prácami na odstránení tejto environmentálnej záťaže. Podľa schváleného plánu prác by toxické jamy mali zmiznúť do konca roka 2023,“ dodáva envirorezort.

Či MŽP splní termín odstránenia nebezpečnej skládky ukážu najbližšie roky. Envirorezort sa musí zaoberať desiatkami podobných skládok a environmentálnych záťaží, ktoré sú roztrúsené po celom území Slovenskej republiky, a podobne ako pri gudrónových jamách v Predajnej, aj ich pôvod siaha hlboko do dejín socializmu (mapa environmentálnych zátaží tu). Aktuálne najzávažnejšia je situácia v Strážskom, kde oblasť už desaťročia ohrozuje viac ako 500 ton nebezpečných chemikálií.

BBOnline, .týždeň, SME, Pluska
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )