Globálne otepľovania je problém, pri ktorom mnohí volia pštrosiu politiku. Radšej budú pchať hlavu do piesku, než aby si uvedomili, že naša Zem má pred sebou naozaj seriózny problém. Globálne otepľovanie je fakt, nevratný proces, ktorý síce nevieme zastaviť, no mohli by sme ho aspoň spomaliť. Teda, keby sme sa začali na tento problém pozerať najmä z globálneho hľadiska. Doposiaľ vedci počítali so zvýšením priemernej teploty na planéte o 1,5 °C. Čo by sa stalo, keby sa teplota zvýšila o 2 °C?
Určite mnohí z vás počuli o tom, že USA odmietli ako jediný štát (a zároveň jeden z najväčších znečisťovateľov) podpísať Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá je pre existenciu Zeme viac než kľúčová. Jedným z jej hlavných cieľov tejto dohody je obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod 2 °C, pričom sa vzťahuje na obdobie po roku 2020.
Vedci si uvedomujú, že práve zvýšenie globálnej teploty o 2 °C je bodom, z ktorého niet úniku. Práve industrializácia môže za to, že teplota na našej planéte začala rapídne narastať, avšak ešte stále to môžeme zmeniť. Americký prezident Donald Trump si síce doposiaľ myslel, že globálne otepľovanie je jeden veľký výmysel, treba však veriť, že časom zmení názor. Jeho nepodpísanie Parížskej dohody totiž to nebude mať dôsledky len pre Ameriku, ale aj pre celý svet. Dohoda apeluje na hlavy štátov, aby vzali do úvahy to, že našu planétu treba chrániť a to by sa malo stať jednou z najväčších priorít každého z nás.
1,5 °C vs. 2 °C
Pre tých, ktorí si myslia, že zvýšenie teploty o „banálneho“ pol stupňa nemusí mať na našu planétu žiadne negatívne dôsledky, dávame do pozornosti uvedenú grafiku. Ukazuje, že pre našu planétu nemusí nastať práve najružovejšia budúcnosť.
Toto porovnanie urobili vedci zaoberajúci sa globálnym otepľovaním, aby poukázali na to, čomu vlastne čelíme.
Znížená produkcia obilnín či nárast úrovne svetových oceánov
Mnohí milovníci tepla by sa zrejme potešili vlne horúčav, ktoré by v priemere trvali 1,5 mesiaca. No za toto teplo by sme zaplatili naozaj krutú daň. V stredozemských oblastiach by viac pršalo, zvýšilo by sa percento kyslých dažďov a takmer by sme vyhubili všetky koraly, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou ekosystému. Tie však už dlhšiu dobu bohužiaľ melú z posledného.
Okrem toho by sa zvýšila hladina morí a oceánov, čo by nevyhnutne viedlo k vytopeniu prímorských oblastí. Niektoré oblasti by sa nevyhli hladomoru, keďže by klesla produkcia pšenice či kukurice. Na druhej strane by ju nahradila sója, ktorej pestovanie sa čoraz viac stáva predmetom rôznych diskusií. Celkovo by však našu planétu nečakali práve najpriaznivejšie časy. Preto treba uskutočniť nevyhnutné zmeny. A to čím skôr, pretože raz bude naozaj neskoro.
indy100.com
Nahlásiť chybu v článku