Keď hovoríme o identických či jednovaječných dvojičkách, často si ich predstavujeme ako osoby, ktoré nielen vyzerajú, ale aj konajú, myslia a cítia rovnako ako ich súrodenec. Často medzi nimi nachádzame skutočne málo rozdielov, a to najmä preto, lebo vyrastajú spoločne, a tak na ne prostredie vplýva prakticky rovnako. Čo sa ale stane s identickými dvojičkami, ktoré vyrastajú oddelene?
správy od nás budete mať ako prví.
Dvojičky v odlišnom prostredí
Zatiaľ, čo sa ukázalo, že IQ je až z 80 % dedičné, pričom dvojičky zvyčajne dosahujú v kognitívnych testoch rovnaké výsledky, v tomto prípade to bolo iné a rozdiel medzi súrodencami bol pozoruhodný, a to až o 16 bodov.
Samozrejme, medzi obomi dvojičkami bolo mnoho podobností, no pozoruhodné boli najmä rozdiely. Táto štúdia, ktorá bude publikovaná v časopise Personality and Individual Differences naznačuje, že je potrebné prehodnotiť, do akej miery je naša inteligencia spojená s našimi génmi a aká veľká časť je spôsobená životným prostredím a výchovou.
„Podobnosti boli evidentné v osobnosti, sebaúcte, duševnom zdraví, spokojnosti s prácou a celkovým životom,“ uviedli vedci. Ďalej dodali, že na rozdiel od predchádzajúcich výskumov všeobecná inteligencia dvojičiek a skóre neverbálneho uvažovania ukázali výrazné rozdiely.
Dvojičky, dievčatká, sa narodili v Južnej Kórei v roku 1974. Vo veku dvoch rokov sa však rodičom jedno z nich stratilo na rušnom trhu. Po tom, ako bolo prevezené do 160 kilometrov vzdialenej nemocnice sa ju napriek úsiliu rodičov nepodarilo nájsť. Dievčatko bolo následne adoptované párom z USA.
Našli sa vďaka DNA
Napokon až v roku 2020 sa obidve stretli a to po tom, ako americká dvojička poskytla svoju DNA v rámci programu na stopovanie stratených detí v Južnej Kórei. Dvojicu potom kontaktovali vedci a vykonali sériu testov a rozhovorov.
Napriek mnohým podobnostiam, vrátane oblasti duševného zdravia a spokojnosti s prácou, mala sestra vychovaná v Južnej Kórei vyššie skóre z hľadiska percepčného uvažovania a tiež rýchlejšie spracovanie informácií. A hoci sú tieto merania jasné, dôvody nie. Americká dvojička utrpela v dospelosti tri otrasy mozgu, po ktorých sa začala cítiť „inak ako predtým“ a nie je tak možné zistiť, ako tieto udalosti ovplyvnili jej výkony v kognitívnych testoch.
Chcú nájsť viac takýchto dvojičiek
Za zváženie určite stojí aj to, že rodiny, v ktorých vyrastali, si neboli podobné a nachádzali sa v iných častiach sveta. Podľa vedcov dvojička v USA bola vystavovaná viac konfliktnému prostrediu a malo menej slobody ako jej identický náprotivok v Južnej Kórei.
Štúdia napriek tomu podporuje myšlienku, že niektoré črty správania môžu ostať rovnaké, aj keď deti pochádzajú z rôznych prostredí. Obe ženy dosiahli vysoké skóre, pokiaľ išlo o úroveň ich svedomitosti či sebaúcty.
Určite je dôležité teraz nevyvodzovať z pozorovania jedného páru dvojičiek priveľké množstvo záverov. Naskytuje sa však zaujímavá budúcnosť, keď testovaním DNA bude možné identifikovať viacero takýchto prípadov a podrobnou analýzou aj iných identických dvojičiek už bude možné začať prijímať hodnovernejšie závery.
Nahlásiť chybu v článku