Tento sršeň predstavuje hrozbu pre opeľovače vrátanie včiel, ktoré tvoria 80 percent ich potravy. Ohrozuje ale aj ľudí, najmä tých, ktorí sú alergickí na bodavý hmyz. Problémom môže byť aj pre ovocinárov, pretože spôsobuje škody na úrode ovocných drevín a vo viniciach.
správy od nás budete mať ako prví.
„Prvý potvrdený prípad výskytu sršňa ázijského bol nahlásený 28. septembra 2024 v meste Palárikovo (okres Nové Zámky), a to cez mobilnú aplikáciu prepojenú na systém rýchleho varovania, ktorý spravuje ŠOP SR,“ priblížil vedúci odboru propagácie a komunikácie ŠOP Andrej Švec. Odborníci zo štátnej ochrany prírody podnet preverili a potvrdili identifikáciu druhu. Paralelne druh potvrdili aj pracovníci Centra biológie a biodiverzity Slovenskej akadémie vied, napísalo dnes TASR.
Počas aktuálne prebiehajúcej terénnej obhliadky v spolupráci so Strednou odbornou školou Pod Bánošom v Banskej Bystrici spozorovali aj ďalšie jedince sršňa. Zároveň dohľadávajú jeho hniezda, ktoré následne odstránia v súlade s európskym plánom eradikácie.
Ako ho spoznať?
Sršeň ázijský je o niečo menší ako európsky sršeň, je čierny a nohy má sfarbené do žlta. „Loví hmyz a veľmi je zameraný na včelstvá, ktoré tvoria 70 až 80 percent jeho potravy. Oproti nášmu sršňovi má úplne inú stratégiu lovu, neloví jednotlivo, ale v skupinách a včely dokáže loviť počas letu,“ priblížila v článku z tlačovej agentúry TASR ešte v apríli tohto roka riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Marta Mútňanová s tým, že včely sa voči nemu nevedia účinne brániť.
Ázijský sršeň tak predstavuje riziko najmä pre včelstvá, ich zánik však môže spôsobiť problémy v celých ekosystémoch. Náročnejšia je tiež prevencia a odstraňovanie hniezd sršňa ázijského, ktorý sa voči útokom bráni. „Útočia v pomerne veľkých počtoch a opakovane. Je to agresívnejší typ obrany, na ktorý sa treba pripraviť. Materiálne vybavenie a ochranné odevy, ktoré sa budú pri tomto druhu používať, by mali byť pevnejšie,“ dodala Mútňanová.
Sršeň ázijský pochádza z Ázie a je zaradený medzi invázne druhy vzbudzujúce obavy EÚ. Dôvodom bola vysoká hrozba pre pôvodné druhy opeľovačov aj iné druhy hmyzu, ktoré predstavujú vysoký podiel opeľovačov. Tento invázny druh bol do Európy pravdepodobne donesený prostredníctvom lodnej dopravy, prvýkrát ho spozorovali v roku 2004 v juhozápadnom Francúzsku. Druh podľa ŠOP prudko zvyšuje svoju populáciu a rýchlo sa šíri, najmä pozdĺž vodných tokov. V západnej Európe sa už niekoľko rokov úspešne rozmnožuje.
Nahlásiť chybu v článku