Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Zamýšľali ste sa niekedy, aký je osud túlavých zvierat, najmä psov?

Túlavé zvieratá sú realitou našich miest a obcí. Nezodpovední majitelia sa dokážu takto bezcitne zbaviť svojho zvieraťa a to je odsúdené buď na prežívanie na odpadkoch, alebo často aj na uhynutie na choroby či hlad.

Mnohým z nás nie je osud takýchto zvierat ľahostajný. Aj keď si takéto zviera niekedy zoberieme domov, nie je v možnostiach jednotlivca problém vyriešiť. Preto by sa o to mal starať štát alebo samospráva. Ako to ale prebieha?

Kto môže vykonávať odchyt?

Odchyt túlavých zvierat môže realizovať právnická osoba, čo môže byť napríklad občianske združenie, SZČO, ktoré majú zapísaný v predmete činnosti odchyt zvierat. Odchyt môže vykonávať aj obec či mesto.vAby však mohla takáto osoba vykonávať odchyt, musí byť tiež schválená. Musí teda absolvovať kurz, školenie na prepravu a prevoz zvierat. Takáto osoba musí tiež disponovať karanténnou stanicou. Ak ju nemá, potrebuje mať uzavretú zmluvu s karanténnou stanicou, kde bude zvieratá umiestňovať.

Samozrejmosťou je vlastnenie čítačky mikročipov. Následne Štátna veterinárna a potravinová správa preverí žiadosť a zapíše osobu schválenú na odchyt túlavých zvierat do registra osôb. Následne môže vykonávať činnosť odchytu, ale nie svojvoľne. Ide to iba na požiadanie mestskej polície či obce. Každé zviera je potrebné potom zapísať do registra.

Čo robiť, keď vidím túlavé zviera?

V prvom rade, o túlavé psy sa má postarať obec či mesto. Treba kontaktovať starostu, respektíve obecnú alebo mestskú políciu,“ hovorí Mária SliackaSOS linky pre zvieratá v núdzi.

Obec potom buď pošle vlastných pracovníkov alebo zazmluvnenú osobu, ktorá vykoná odchyt. Tu je potrebné konať rýchlo, lebo zviera môže odbehnúť a ujsť. Následne je potrebné zistiť, či má zviera čip. Ak ho má, potom sa kontaktuje majiteľ.

Ak zviera čip nemá, potom ide do karantény. Problémom je, že na Slovensku je málo odchytových služieb,“ hovorí Sliacka.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Môžu ho utratiť

Keď sa zviera dostane do karanténnej stanice, tam sa ošetrí a dá do poriadku, a potom by si malo nájsť nového majiteľa.

Adopcie na Slovensku ale stoja. A ako môžu karanténne stanice naberať nové zvieratá, keď tam majú staré?“ pýta sa Sliacka.

Niekedy sú totiž psy umiestnené v útulku aj roky. Sem-tam sa vraj stane, že musia byť utratené a to aj z kapacitných dôvodov. Záleží to aj od miest. Viacerí ochranári tvrdia, že napríklad mesto Martin často utráca psov. V minulosti sa údajne objavovali prípady, keď sa psy po odchyte zabíjali.

Ak má niekto iba pár kotercov a odchytí viac psov, nemal ich kam dať a zvieratá utratil. Za odchyt si však sumu vyfakturoval, to čo sa už stalo so zvieraťom už niektoré obce nezaujímalo,” prezradil nám anonymný zdroj.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Stávalo sa teda, že psy sa potom vypúšťali za obcami, v lese, pri rómskych osadách a podobne. Sliacka hovorí, že toto sa už nedeje. „Existuje centrálny register odchytených zvierat. Do neho je potrebné zapísať odchytené zviera do 24 hodín.“ Nepoctivým odchytovým službám sa takto skomplikovala práca. “Drvivá väčšina si dnes robí svoju prácu dobre a poctivo,” dopĺňa Sliacka.

Vďaka registru tak skončilo viacero špekulantov, ktorí túto prácu vykonávali iba s cieľom zárobku.

Napríklad firma TD s. r. o. zabezpečovala odchyt v Košiciach ako aj vo viacerých obciach, pričom ako uvádza Korzár, problém bol s miestom, kde psy budú umiestnené. Nemenovaný zdroj nám naznačil, že firma hlavne inkasovala peniaze, zvieratá neliečila a často ich aj zabíjala, ako aj nasvedčuje reportáž uverejnená na portáli noviny.sk z roku 2013.

Putujú často do zahraničia

Momentálne sa riešenie problému často nachádza v zahraničí, a to najmä v Rakúsku či Nemecku. Viacerí slovenskí ochranári, ktorí tam boli nám tvrdili, že tam majú málo túlavých psov. Existujú tam síce tiež útulky, no v nich sú často nebezpečné psy alebo také, ktoré nemajú orgány kam umiestniť, keď ich majiteľ umrie.

Zvyčajne v útulkoch nemajú také dobrácke psy ako u nás. Ak sa dá, tak je pre to zviera lepšie, keď sa dostane do Rakúska alebo Nemecka. Najmä pre hendikepované či staršie zvieratá. Tamojší ľudia majú inú mentalitu aj viac peňazí a o také zviera sa dobre postarajú,” povedali nám oslovení ochranári.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

Biznis so psami

Aj kvôli malému počtu osôb oprávnených vykonať odchyt sa za takúto službu objavujú aj vysoké poplatky. Tie sa niekedy šplhajú aj na 100 eur za zviera, pričom si takéto firmy či osoby účtujú aj paušálne výdavky.

Údajne ale niektoré organizácie so psami dokonca aj obchodujú, takmer ihneď ich po odchyte vyvezú do zahraničia, kde na nich zarábajú. Dokonca ich aj vykupujú z internetu a z inzerátov.

Podľa Sliackej existujú aj nemecké a rakúske ochranárske organizácie, ktorým psy nielen vozia, ale si ich aj prídu zobrať na Slovensko a potom si ich inzerujú. Oplatí sa im to, lebo očkovanie, čipovanie a ďalšie úkony sú na Slovensku oveľa lacnejšie.

Vedia na tom zarobiť aj  500 eur za jedného psíka. Pravdou ale je, že potom majú v zahraničí dobré podmienky a organizácie stav zvierat aj potom kontrolujú,“ prezradil nám anonymný zdroj a zároveň dopĺňa, že mnohé útulky by bez tejto pomoci skrachovali a neprežili by.

Foto: SOS linka pre zvieratá v núdzi

List z prokuratúry

V priebehu pár mesiacov začali dostávať viaceré obce listy od prokuratúry, aby čím skôr zabezpečili odchyt túlavých zvierat, a to buď po vlastnej línii,  alebo aby uzavreli zmluvu s osobou schválenou na odchyt.

Keďže je osôb schválených na odchyt pomerne málo, stáva sa, že starostovia zo stredného Slovenska volajú až na východ, lebo vo svojom okolí niet s kým uzavrieť zmluvu o odchyte.

Je, samozrejme, dobré, že štát prejavuje záujem v tom, aby sa opustené zvieratá netúlali po uliciach. Avšak problému sa dlhé roky nevenoval a teraz s tým majú mnohé samosprávy problém, najmä čo sa týka financií.

V čase koronakrízy nie sú peniaze nazvyš, no štát predsa musí fungovať a bolo by určite vhodné, ak by sa vytváral finančnú rezervu a poskytoval príspevok na odchyt, následnú kastráciu či podporu adopcie. Pre mnohé zvieratá by to znamenalo, že by dostali druhú šancu a neskončili by v lepšom prípade v Nemecku či v Rakúsku, v tom horšom, žiaľ, na druhom svete.

0
Uložiť článok
Komentovať