Foto: Profimedia/Archív TASR

Pre niekoho je Che Guevara symbolom slobody, správne by mal byť ale symbolom smrti.

Celým menom Ernesto Rafael Guevara de la Serna, nazývaný tiež skrátene Che Guevara, je asi najznámejším revolucionárom ľudských dejín. Slávnu tvár Che Guevaru pozná určite každý a často ho vídať na mnohých predmetoch, tričkách či dokonca podprsenkách. Kto ale v skutočnosti bol tento muž? Je hrdinom, alebo naopak človekom, ktorého ruky sú zašpinené krvou nevinných ľudí? 

Takmer idylické detstvo

Ernesto Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v Argentíne. Pochádzal z rodiny španielsko-írskych emigrantov, jeho otec bol architektom. Ako dvojročnému mu diagnostikovali astmu, preto ani nechodil do školy. Rodinné prostredie Che Guevaru považujú mnohí za ideálne. Milujúca rodina a matka, ktorá učila svojho syna doma.

Che Guevaru v mladosti zaujali knihy, čítal Freuda, Nerudu a neskôr aj Marxa a Engelsa. V roku 1947 začal študovať lekársku fakultu a v roku 1951 precestoval veľkú časť Južnej Ameriky. Práve počas tejto cesty sa u neho začali formovať protiamerické postoje, píše portál Marxists. Ako lekár nakoniec vstúpil aj do jednotiek Fidela Castra a stal sa z neho snáď najslávnejší revolucionár sveta.

Mladý Che (vpravo) s priateľom A. Granadom na rieke Amazonka. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Útok na Kubu

V roku 1954 bol Che Guevara nútený presťahovať sa do Mexika, kde sa po prvý raz stretol s Fidelom Castrom. Ich spoločné názory na svet a americký imperializmus viedli k tomu, že sa Che Guevara pridal ku Castrovým plánom zvrhnúť vtedajšieho kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu, uvádza portál NPR.

Castrove jednotky vyplávali na Kubu v novembri 1956. V januári zaútočili na vojenskú prehliadku a podarilo sa im tak získať prvé víťazstvo v odboji. Niekedy v tej dobe dostal Guevara prezývku Che, čo znamená niečo v zmysle zvolania „hej“ alebo „človeče“. Che sa stal veliteľom 4. kolóny, ktorá z hôr smerovala do centrálnych častí Kuby. Spomedzi veliteľov bol Che považovaný za najagresívnejšieho a tiež najúspešnejšieho. 1 januára 1959 jeho jednotky dobyli mesto Santa Clara a smerovali na Havanu. Batista ušiel, 2. januára prišiel Che Guevera do Havany a kubánska armáda bez prezidenta kapitulovala, uvádza sa v knihe o Che Guevarovi.

Revolúcia sa podarila. Castro a Guevara zvrhli dovtedajší režim a nastolili nový.

Che Guevara (vpravo) a Fidel Castro v roku 1961. Foto: Alberto Korda, Public domain, via Wikimedia Commons

Osloboditeľ či vrah?

Che Guevara sa stal najúspešnejším veliteľom Castrových vojsk a stal sa symbolom revolúcie a oslobodzovania Kuby od diktátora Batistu. Stal sa prezidentom Národnej kubánskej banky a neskôr aj ministrom priemyslu.

Na druhej strane však boje Castrových partizánskych jednotiek v mnohom pripomínali skôr vraždenie ako vojenský prevrat. Che Guevara sa po prevrate stal veliteľom vojenskej základne La Cabana, kde dozeral na popravy stoviek Batistových vojakov.

Stál aj za zrodom „kubánskych gulagov“, pracovných táborov, kde končili najmä obyvatelia, ktorí nesúhlasili s komunistickým režimom. Revolucionár a „osloboditeľ“ Che Guevara teda pomohol zvrhnúť jedného kubánskeho diktátora, no súčasne dostal k moci druhého, ktorého režim stál Kubu viac ako 70-tisíc životov politických väzňov.

Neúspešné Kongo

V roku 1965 sa Che Guevara vzdal všetkých svojich funkcií v kubánskej vláde a spolu so 120 dobrovoľníkmi odcestoval do Konga. Tu sa pokúsil miestnu revolúciu premeniť na komunistický puč, uvádza The Guardian. Povstalci v Kongu Che Guevarovi veľmi nedôverovali. Považovali ho za Belgičana, pod nadvládou ktorých zažili obyvatelia Konga najhoršiu časť svojich dejín. Revolúcia v Kongu teda Che Guevarovi nevyšla, navyše začal mať vážne problémy s astmou a bol odtiaľ nútený utiecť.

Che Guevara v Kongu v roku 1965. Foto: AnonymousUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Osudná Bolívia

Po niekoľkomesačnom zotavení Che Guevara rozbehol ďalšie prípravy na prevrat. Tou krajinou mala byť Bolívia, ktorú po neúspechu v Kongu, Che Guevara konečne oslobodí. V roku 1964 totiž v krajine prebehol vojenský puč a mnohí jej obyvatelia s novou vojenskou vládou nesúhlasili.

edna z posledných fotografií Che Guevaru krátko pred smrťou, Bolívia 1967. Foto: AnonymousUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Che Guevara prichádza do Bolívie v roku 1966, no žiadna revolúcia sa nekoná. Získava totiž podporu len veľmi malej partizánskej skupiny. Očakávania veľkej revolúcie stroskotávajú, obyvateľstvo sa proti režimu búriť zjavne až tak nechce a k Che Guevarovi sa nepripájajú. Bolívijská armáda podporovaná americkým CIA posiela do hôr 600 vojakov, ktoré Che Guevarove jednotky obkľúčili a 8. októbra 1967 porazili.

Smrť večného revolucionára

Che Guevarovu skupinu údajne zradili miestni obyvatelia, ktorí partizánom prinášali do hôr jedlo. Bolívijská armáda zabila väčšinu partizánov a samotného Che Guevaru zajali. Jeho poprava bez súdneho procesu prebehla nasledujúci deň – 9. októbra 1967. Rozhodol o nej bolívijský prezident a prítomný bol aj agent CIA Felix I. Rodriguez. Che Guevara bol zastrelený, údajne tak, aby rany vyzerali ako zásahy z boja a nie poprava, píše SF Gate. Z revolucionára sa stal mučeník a symbol boja proti kapitalizmu.

Vystavené telo Che Guevaru. Foto: Profimedia

Jeho telo bolo následne vystavené pre novinárov a bol pochovaný v neoznačenom hrobe. Opätovne boli jeho pozostatky nájdené až v roku 1997, následne prevezené na Kubu, kde boli so všetkými poctami pochované.

Che ako symbol

Che Guevara sa stal symbolom revolúcie a oslobodenia, no jeho skutky už tak hrdinské nie sú. Síce sa snažil podporovať zvrhnutie diktátorov a povzbudiť obyčajný ľud k revolúcii, no v skutočnosti dopomohol len ďalšej diktatúre. Bol zástancom popráv a vraždenia, ktoré revolúcii pomáhalo, o čom sa jasne vyjadroval aj vo svojich denníkoch.

Na fotografii z roku 2001, čínski mládenci v tričkách s portrétmi Mao Ce-tunga a Che Guevaru. Foto: Archív TASR

V časoch, keď svet a dokonca aj sovietsky prezident Chruščov už Stalinove činy dávno odsúdili, bol Che Guevara stále jeho veľkým podporovateľom, čo vyjadril návštevou jeho hrobu v Rusku, kde položil aj kyticu kvetov. Jeho snaha oslobodiť svet od kapitalizmu bola z určitého uhla pohľadu hrdinská, ale spôsoby, ktoré si na to vybral, už hrdinské neboli. Napriek tomu sa z neho stal hrdina a vzor, a to najmä pre tých, čo nepoznajú pravdu.

Uložiť článok

Najnovšie články