Tajomstvá katolíckej cirkvi odjakživa priťahovali pozornosť mnohých ľudí, nielen kresťanov. Po stáročia ukrývané záhady, vzácne predmety, ale aj mnohé informácie, ku ktorým sa vedci snažia dopátrať celý svoj profesný život. Nič však nevyvolalo takú diskusiu a skúmanie, ako Turínske plátno.

Turínske plátno, inak nazývané aj Sväté plátno alebo v taliančine Santa Sidone, je najvzácnejšia cirkevná relikvia, do ktorej malo byť podľa tradovania zabalené telo Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Od minulého storočia je plátno predmetom veľkého skúmania. Ide o naozaj o legendárny predmet alebo dokonalý falzifikát?

Biblický príbeh a prvé zmienky

Podľa biblického príbehu nechal Kristovo telo odňať z kríža jeho tajný učeník Jozef z Arimatie. Jozef bol bohatý, vážený člen židovskej veľrady, ktorý mal Piláta Pontského požiadať o Ježišovo telo. Po tom, čo Pilát požiadavke vyhovel, Jozef telo zabalil do plátna a uložil do hrobky. Do plátna sa malo otlačiť Ježišovo umučené telo aj s tvárou. Tento artefakt si občas ľudia mylne pletú s Veronikinou šatkou, do ktorej si Ježiš utrel tvár pri výstupe na Golgotu. Zaujímavosťou je, že okrem plátna sa s Jozefom spája aj ďalší legendárny artefakt – zlatý grál. Pohár, z ktorého pil Ježiš Kristus pri poslednej večeri a ktorý Jozef po jeho ukrižovaní naplnil jeho krvou.

Ako uvádza niekoľko zdrojov, prvé zmienky o Turínskom plátne sa datujú do 14. storočia vo Francúzsku. V tej dobe ho vlastnil šľachtic Geoffrey de Charny, ktorý ho ukázal cirkevným hodnostárom, no neprezradil, odkiaľ ho má. Po prvých skúmaniach sa vyhodnotilo, že plátno bolo zhotovené umelcom a v priebehu storočí menilo svojich majiteľov. V 16. storočí bola relikvia poškodená požiarom a pár rokov na to sa dostala do Turína, podľa ktorého dostala aj svoje meno.

Plátno chcel získať aj Adolf Hitler

Podľa dostupných informácií sa majiteľom plátna chcel stať aj vodca nacistického Nemecka Adolf Hitler. Ten bol známy svojou posadnutosťou okultizmom a túžil vlastniť tento sakrálny predmet. Počas druhej svetovej vojny mnísi plátno ukryli – oficiálnou verziou bola jeho ochrana pred bombardovaním, no ako sa neskôr ukázalo, dôvodom mal byť práve Hitlerov záujem.

Plátno bolo ukryté v málo známom opátstve Montevergine, do ktorého ale nacisti predsa zavítali v roku 1943 a celé ho prehľadali. Mnísi plátno skryli pod oltár malej kaplnky, ktorú ako jedinú Nemci neprehľadali. V čase ich „návštevy“ sa mnísi v tejto kaplnke zhromaždili a vykonávali modlitby. Dôstojník nechcel modlitby vyrušiť, a tak vydal rozkaz, aby sa vojaci presunuli do ďalšej časti opátstva.

Výskumy a polemiky

V 20. storočí sa plátno dostávalo čoraz viac na oči verejnosti a zvedaví ľudia chceli odpovede. Prvé reálne vedecké skúmania sa uvádzajú v 70. rokoch 20. storočia. Výskumníci z rôznych amerických štátnych inštitúcií prišli po množstve vedeckých testov k záveru, že pôvod plátna presahuje chápanie vedy. Ako potvrdili aj ďalšie výskumy, na plátne sa nenašli žiadne stopy po farbe a zároveň uviedli, že sa na ňom nachádza skutočná krv. Ďalej si vedci boli istí tým, že plátno bolo v kontakte s trojrozmerným objektom podobným ľudskému telu.

Teórie o pravosti plátna potvrdili aj ďalšie zistené fakty. Na plátne našli botanici zrniečka rôznych druhov rastlín, ktoré sa podľa nich nachádzali na prelome letopočtov v okolí Jeruzalema. Zaujímavé je aj zistenie, že v okolí odtlačku hlavy našli zvyšky rastliny, z ktorej sa dala vyrobiť „tŕňová“ koruna. Okrem toho má autentickosť potvrdzovať aj odtlačok mince na oku – jednak sa to zhoduje s dobovou tradíciou a jednoznačná je aj samotná minca, ktorá sa podľa historikov razila v období medzi rokmi 29 až 32.

Dr. Robert Bucklin (forenzný patológ) v dokumente o Turínskom plátne analyzoval poranenia, ktoré utrpela osoba zabalená do plátna. Podľa jeho záverov bola osoba utýraná a ukrižovaná takmer presne podľa biblického príbehu o ukrižovaní Ježiša. Rany, ktoré ostali po bičovaní sa taktiež majú zhodovať s dobovým rímskym bičom. Zaujímavé je aj to, že rany po ukrižovaní sú v oblasti zápästia, pričom dobové obrazy a tradícia Kristovho ukrižovania ukazujú pribíjanie cez dlane (experti zistili, že dlane neudržia váhu tela a rany tak korešpondujú s tým, ako boli v skutočnosti ľudia ukrižovaní).

Samozrejme, na druhej strane tu máme skupinu vedcov, ktorí spochybnili pravosť artefaktu. V roku 1988 boli rádiokarbónovou metódou skúmané 3 rozličné kusy plátna, pričom výsledky analýzy určili vek vzniku plátna do 14. storočia. Tento údaj by teoreticky sedel s dobou, kedy máme o plátne prvé zmienky.

Túto teóriu spochybnilo viacero vedcov, keď označili rádiokarbonóvú metódu ako nepresnú. Plátno bolo tiež poškodené požiarom a podľa niektorých zdrojov malo byť v stredoveku opravované a skúmané vzorky mohli byť práve tie, ktoré boli ku plátnu prišité neskôr (úpravy však nie sú viditeľné).

Ďalšie teórie, ktoré popierajú pravosť plátna hovoria o tom, že odtlačok tela nie je anatomický presný a aj keby vedci pripustili, že sa pri určovaní veku plátna zmýlili, telo nemusí patriť Ježišovi Kristovi. V dobe jeho ukrižovania totiž išlo pomerne bežný trest.

Za zmienku určite stojí aj udalosť z roku 1898, keď plátno odfotografoval amatérsky fotograf Secondo Pio. Po vyhotovení negatívnej fotky Pio zistil, že obraz na fotografii je pozitívom. V praxi to znamená, že to, čo vidíme na plátne voľným okom, je vlastne negatív – obraz mal teda vyvolať neznámy druh svetla, ktorý ale musel ísť z vnútornej časti plátna. Tu už prichádzame do roviny viery a vzďaľujeme sa vede.

Ani samotná cirkev pravosť plátna nikdy oficiálne nepotvrdila, no viacerí pápeži vrátane Jána Pavla II., Benedikta XVI., či súčasného pápeža Františka považujú Turínske plátno za vzácny artefakt, ktorý nám pripomína obrovskú obetu Ježiša Krista a všetci katolíci by k nemu mali vzhliadať predovšetkým ako ku pamiatke na tento počin. Zistenie jeho skutočného pôvodu cirkev necháva na vedcoch.

Jednoznačná odpoveď stále neexistuje

Pravdou tak ostáva to, že ani dnes nevieme naisto povedať, či je Turínske plátno skutočne najvzácnejšou cirkevnou relikviou, respektíve „len“ prepracovaným falzifikátom. V tejto otázke sa zatiaľ nezhodla ani vedecká obec, ktorá plátno skúma dlhé desaťročia. Faktom je, že ani v dnešnej dobe nevieme vyrobiť dokonalú repliku Turínskeho plátna a podsúva sa nám otázka, ako by to dokázali v stredoveku? Jedna teória vyvracia druhú a tajomstvo Turínskeho plátna tak ostáva stále neodhalené.

Otvoriť galériu (5)

Pozri aj:

Mesto pokladané za biblickú Sodomu bolo zničené silou tisícok hirošimských bômb. Vedci zistili, čo sa…