Od začiatku leta platíme za pohonné hmoty už o 20 centov menej, než tomu bolo v čase najvyšších cien (kedy sme platili 1,9 eura), informujú TV Noviny. Je reálne, že sa naše ceny čoskoro dostanú k predvojnovému obdobiu, hoci klesnúť budú musieť ešte aspoň o 30 centov. Za benzín dnes pri 50-litrovej nádrži platíme o 10 eur menej v porovnaní s najvyššími letnými cenami.

Benzín za 1,5 eura

„Ak je ropa Brent na september na 93$, tak to môže byť ropa URAL pod 65 $“ dopĺňajú v príspevku analytici z Dáta bez pátosu. Pokiaľ sa tieto predpovede naplnia, znamenalo by, že by sme za benzín platili už 1,5 eura. „Pre Rusko by to oproti rekordom v júni na 90$ za Ural znamenalo pri dennom exporte 4-5 miliónov barelov rozdiel do mínusu asi jednu miliardu $ týždenne.“

Ceny benzínov a nafty sa tak znížili už piaty týždeň po sebe. Ďalšie klesanie nevylučuje ani analytička 365.bank Jana Glasová. Podľa nej ale všetko bude záležať od ďalšieho vývoja svetových cien ropy.

Obavy zo spomalenia ekonomiky

„Ceny benzínov na našich pumpách v posledných týždňoch klesali ako odozva na znižujúce sa ceny ropy na svetom trhu. Vývoj cien benzínu na pumpách bude závisieť od toho, akým smerom sa bude ďalej ropa uberať… ak sa ale zlacňovanie ropy zastaví a jej ceny pôjdu opäť nad 100-dolárovú hladinu, tak je predpoklad, že zlacňovanie pohonných látok sa zastaví,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.

Aktuálne tlačia ropu nadol podľa nej hlavne obavy zo spomalenia globálnej ekonomiky. Investori sa totiž obávajú predovšetkým plynovej krízy, ktorá by mohla zasiahnuť Európsku úniu a stiahnuť ju aj do recesie. Recesia by viedla aj k zníženiu dopytu po pohonných látkach, čo tlačí na zlacňovanie ropy.

„Ďalší dôležitý faktor, ktorý brzdí cenový rast ropy, je aj pandemická situácia v Číne a čiastočné lockdowny, ktoré tiež znižujú tamojší dopyt po rope, pričom Čína je najväčším svetovým dovozcom ropy. No a do tretice je tu aj ďalší faktor, ktorý môže v nasledujúcom období obmedziť dopyt po rope, a tým je menová politika amerického Fed-u a Európskej centrálnej banky ECB. Vysoká inflácia núti centrálne banky sprísňovať svoju menovú politiku a zvyšovať úrokové sadzby. To samozrejme obmedzí nielen infláciu, ale aj ekonomickú aktivitu a dopyt po rope,“ uzavrela Glasová.

Pozri aj:

Svetový hladomor a 5 miliárd mŕtvych. Toto by spôsobila jadrová vojna medzi USA a Ruskom