Je pochopiteľné, že máme strach, keď boje prebiehajú už niekoľko dní len kúsok od nás. Cez hranice k nám prichádzajú ľudia, ktorí prišli o svoje domovy a situácia je stále neistá. Nikto nevie, čo bude zajtra. Napriek tomu je však dôležité zachovať pokoj, nepodliehať panike a urobiť maximum pre duševnú pohodu a zdravie seba, ale aj svojich blízkych. Ako na to?
V priebehu niekoľkých dní vzniklo množstvo zbierok a iniciatív, ktoré sa rôznymi spôsobmi snažia pomôcť utečencom, ktorí k nám prichádzajú z Ukrajiny. Vojna sa však týka každého z nás a je prirodzené, že prežívame strach. Máme obavy z toho, čo nás čaká v blízkej budúcnosti, robíme si starosti o svojich blízkych.
Je dôležité vedieť, ako sa postarať o svoje duševné zdravie a ako nepodliehať panike. Oslovili sme preto psychologičku PhDr. Nikolu Tomaškovú a liečebnú pedagogičku z Ligy za duševné zdravie Mgr. Alexandru Dzurekovú.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo je nebezpečné potláčať v sebe strach a vôbec o ňom nehovoriť?
- Čo môže človek urobiť, aby túto situáciu čo najlepšie zvládol a aby neprepadol panike?
- Ako pomôcť blízkym, ktorí majú strach a obavy z toho, čo sa môže stať?
- Ako môžem pomôcť niekomu, koho sa vojna bezprostredne týka?
- Je v poriadku, ak v súčasnej situácii idem niekam na výlet, na lyžovačku alebo do kina?
Prečo je nebezpečné potláčať v sebe strach a vôbec o ňom nehovoriť?
N.T.:
Niekedy sa stáva, že sa dostávame do situácií, o ktorých by sme nechceli s nikým komunikovať. Je dôležité nájsť v sebe silu a odvahu a zveriť sa s útrapami, bolesťami, obavami blízkej osobe, ktorej dôverujeme. Strach patrí medzi naše základné emócie. Prejavuje sa na rôznej úrovni. Každý ho prežíva individuálne. Je úplne normálne, že v nebezpečných situáciách, akými sú napríklad vojnové konflikty, prírodné katastrofy a podobne, prežívame strach. Dôležité však je, ako s tým budeme bojovať. Ak človek bude v sebe strach potláčať, môže si ho naakumulovať až do takej miery, že príde moment, kedy to prestane zvládať.
U takého človeka môžeme pozorovať zmeny nálad či prehnané reakcie aj na malé podnety, je nervózny, nič ho nebaví, stratí záujem o niečo, čo ho kedysi bavilo, stráni sa sociálnemu kontaktu, uzatvára sa do seba. Často myslí na všetky pesimistické scenáre. Môže to narušiť jeho spánkový cyklus, môžu sa objaviť mory. V neposlednom rade môže potláčaný strach vyvolať psychosomatické ochorenia (bolesti brucha, ekzém). Nezvládnutý strach môže vyústiť až k samovražedným myšlienkam, kedy človek môže smrť považovať za jediné možné východisko.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A.Dz.:
Strach a úzkosť sú základnými ľudských emóciami dôležitými pre prežitie. Sú prirodzenou reakciou, ktorá nás upozorňuje na ohrozenie alebo nebezpečenstvo, pomáha nám chrániť sa a pripravuje organizmus na obranu útekom alebo útokom. Je preto dobré vnímať ich ako emócie, ktoré pre nás vedia byť užitočné, ale problém nám spôsobujú, keď prestávame zvládať ich regulovanie.
Motivácia, prečo ľudia o svojom strachu radšej nehovoria, je často spôsobená obavami, ako budú vnímaní okolím. Pre mnohých je strach stále spájaný s prejavom slabosti, osobného zlyhania alebo nezrelosti. Tak ako všetky emócie, aj strach a úzkosť, pokiaľ nedostanú možnosť byť ventilované a teda aj komunikované smerom von, ich potláčanie začne mať vplyv na ďalšie procesy. Často prichádza k zmenám v reakciách, správaní, prežívaní, zhoršeniu telesných a psychických funkcií. Pokiaľ sa tak deje dlhodobo, môže spôsobovať zhoršenie psychického aj telesného zdravia a ovplyvniť aj sociálne fungovanie človeka, nakoľko okolie mu prestáva rozumieť.
Čo môže človek urobiť, aby túto situáciu čo najlepšie zvládol a aby neprepadol panike?
N.T.:
Dôležité je o tom hovoriť. Samozrejme, mali by sme mať nejaký ten prehľad o danej situácii, ale tiež nie je fajn, ak človek trávi celý deň počúvaním a pozeraním správ z rôznych médií. Informácie získavajte z overených zdrojov. Aj keď je situácia ťažká a náročná na zvládnutie, musíme zmobilizovať všetky svoje sily, aby sme zostali v psychickej pohode. Netreba robiť veľké a unáhlené rozhodnutia. Je potrebné sa o seba starať najlepšie, ako je to možné, žiť v prítomnosti, tu a teraz. Každý deň si treba nájsť čas len pre seba a využiť ho na niečo, čo nás baví – počúvanie hudby, čítanie knihy, sledovanie seriálu, filmu.
A.Dz.:
Pocity, ktoré momentálne prežívame, je dobré si normalizovať, teda porozumieť, že sú normálnou reakciou na novú situáciu, ktorá môže byť aj pre nás ohrozujúca, nevieme predpokladať jej vývoj. Tiež ich ako ľudia môžeme prežívať a prejavovať rôzne. Všetky emócie, ktoré prichádzajú, je dobré prijať, spojiť sa s nimi, snažiť sa im porozumieť, vnímať aj ich telesné prejavy.
Na strach a úzkosť platí len s nimi vedome pracovať, aby sa neprehlbovali a nezaplavili nás. Najlepšou rýchlou stratégiou je presmerovať pozornosť a zamestnať myseľ niečím iným, sústrediť sa na svoje dýchanie, postupne ho prehlbovať (na 5 nádych, na 6 výdych) a takto ho upokojiť. Zapojiť všetky zmysly, pozorovať, čo vidím okolo seba, čo počujem, čo cítim hmatom, akú vôňu a chuť vnímam.
Telesné napätie pomáha niekomu uvoľniť relaxácia, sprcha, inému naopak pohyb na čerstvom vzduchu, prechádzka, cvičenie. Z dlhodobejšieho hľadiska je dobré zapojiť sa do diania okolo seba, nezostávať so svojimi pocitmi sám a zaujímať sa aj o prežívanie iných. Zapojiť sa do pomoci, aj keď len vo svojom okolí. Venovať sa činnostiam, ktoré máme radi a na ktoré sme zvyknutí, dávajú nám pocit istoty. Držať si denný a spánkový režim, zdravú životosprávu. Vyhnúť sa alkoholu a veľkým dávkam kofeínu, ktoré môžu pocity úzkosti prehlbovať. Nebáť sa, ak je toho na vás priveľa, požiadať o pomoc blízkych alebo odborníkov, ktorí sú tu aj na nonstop dostupných krízových linkách.
Ako pomôcť blízkym, ktorí majú strach a obavy z toho, čo sa môže stať?
N.T.:
Prvým krokom je vypočuť ich, a nielen vypočuť, ale im aj skutočne načúvať. Zistime, z čoho všetkého majú strach, nad čím premýšľajú, aké scenáre sa v ich mysliach odohrávajú, rozoberme si to na drobné. Osobne si myslím, že frázy ako „bude dobre“, „neboj sa“, „všetko sa utrasie“ sú len chvíľkovým upokojením a nie vždy sú nápomocné. Trávme viac času s blízkymi, zamerajme ich pozornosť na tu a teraz, nájdime si spoločné aktivity. Pri veľkých obavách a nemožnosti stretnúť sa, využiť aspoň krátky telefonický rozhovor, odpútať pozornosť od obáv, potešiť druhého človeka pekným, milým slovom.
A.Dz.:
Pomôcť druhému človeku vytvoriť pocit bezpečia a dôvery vieme, len ak sme sami pokojní a máme pod kontrolou vlastné emócie. Najprv je teda potrebné venovať pozornosť sebe, aby ste vedeli byť empatickí a porozumieť potrebám druhých. Komunikujte pokojne, jasne, primerane veku, rečou, ktorej rozumejú. Dajte im pocítiť, že to, čo prežívajú, je úplne v poriadku a chcete tu byť pre nich.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Neposudzujte, nehodnoťte, nebagatelizujte. Ak sú prvotné reakcie odmietavé, netlačte, nerezignujte, zostaňte nablízku. Dôležité je pýtať sa a počúvať ich, čo by im pomohlo tu a teraz, čo viete pre nich urobiť. Snažte sa držať ich v prítomnosti a presmerovať ich negatívne myšlienky napríklad cez spoločné aktivity. Nepopierajte skutočnosť a to, čo sa deje, vyhnite sa dávaniu záruk, ktoré neviete ovplyvniť, ale skúste skôr vyjadriť nádej a posilňovať to pozitívne, čo funguje, napríklad solidárnosť ľudí a vzájomnú pomoc.
Ako môžem pomôcť niekomu, koho sa vojna bezprostredne týka? Napríklad, ak máme v rodine niekoho, kto je z Ukrajiny, resp. by som rada pomohla niekomu, kto z Ukrajiny prišiel na Slovensko?
N.T.:
Na prvom mieste je, aby mal človek, ktorého sa vojna týka, pocit, že je v bezpečí. Bezpečie mu môžeme vytvoriť napríklad tým, že ho prichýlime, poskytneme mu strechu nad hlavou či jedlo. V súčasnosti prebieha množstvo zbierok cez rôzne organizácie, či už vo forme finančného príspevku alebo vo forme materiálneho zabezpečenia – jedlo, drogéria, oblečenie a pod. Je ale potrebné byť obozretný, komu prispievame, aby sme sa nestali obeťami podvodníkov.
A.Dz.:
Ľudia, ktorých sa vojna bezprostredne dotýka, prežívajú enormný stres, traumu zo straty bezpečia, strachu o blízkych alebo ich straty, úniku pred život ohrozujúcimi situáciami, vyčerpávajúcej cesty do neznámeho prostredia. Je preto dôležité byť k nim mimoriadne empatický, s porozumením pre všetky emócie a možno aj zdanlivo neprimerané reakcie, ktoré sú normálnou reakciou na tak nenormálnu situáciu.
Pomoc je vždy najúčinnejšia, keď nie je živelná, v náhlom popudení, ale uvážená a nadväzujúca na vzniknuté potreby. S ponukou pomoci je preto ideálne obrátiť sa na niektorú z pomáhajúcich organizácií, alebo na samosprávu, miestnu komunitu, ktoré pomoc sústreďujú, sú centrálne koordinované a majú aktualizované informácie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Zapojiť sa dá podľa vlastných možností či už finančne, materiálne, dobrovoľníckou pomocou, ponukou služieb alebo aj len zdieľaním a distribuovaním užitočných praktických informácií.
Je v poriadku, ak v súčasnej situácii idem niekam na výlet, na lyžovačku alebo do kina? Stretávam sa s tým, že na jednej strane majú ľudia výčitky svedomia z toho, že robia niečo také normálne, keď ľudia vo vojne nemôžu, na druhej strane počujem názory, že my predsa nebojujeme, tak prečo na výlet neisť?
N.T.:
Je normále, že máme výčitky, ale je potrebné si uvedomiť, že nenesieme zodpovednosť za vzniknutú situáciu. To, že ideme niekam na výlet, lyžovačku atď. ešte nemusí znamenať, že musíme byť voči vojne ľahostajní. Práve takéto aktivity môžu predstavovať aj naše copingové (zvládacie) stratégie. Môže to byť cesta, akou sa vysporadúvame s niečím, čo je pre nás ťažké. Aspoň na chvíľku si vyčistíme hlavu, zmobilizujeme svoje sily, zabudneme na ťaživú situáciu. Existujú však aj takí ľudia, ktorí tejto vojnovej situácii nepripisujú až taký význam. Samozrejme, je dôležité ich názor akceptovať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A.Dz.:
Je veľmi potrebné, aby pri všetkom, čo sa okolo nás deje a ťaživo na nás dolieha, sme sa snažili udržiavať aj bežný chod nášho osobného, rodinného a spoločenského života. Táto situácia do nášho života prišla náhle, vyvolala vlnu solidarity a pomoci, ale tá bude potrebná dlhodobo, nakoľko táto situácia nepominie rýchlo. Preto aj tu platí, že optimálna je rovnováha. Okrem práce a pomoci pre druhých, by sme nemali zabúdať aj na to, čo dopĺňa naše vlastné zdroje pre zvládanie záťaže. Zájsť si do kina, za kultúrou, relaxovať, športovať, venovať sa svojim koníčkom, stretnúť sa s priateľmi, či stráviť čas s rodinou na horách je preto úplne v poriadku.
Viac užitočných informácií nájdete na stránke linkanezabudka.sk, na Facebooku – Liga za duševné zdravie alebo na Instagrame. Nezabúdajte, vo svojom trápení nemusí byť nikto sám. Každý má možnosť vyhľadať psychológa, či v prípade potreby psychiatra. Ak potrebujete bezplatnú pomoc, napíšte mailovej poradni alebo volajte na číslo 0800 800 566.
Ak chcete pomôcť ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy a ujsť za hranice, obráťte sa na organizácie, ktoré takúto činnosť koordinujú, napríklad Kto pomôže Ukrajine, Sme spolu, Človek v ohrození, Magna.
Nahlásiť chybu v článku