Ako všetci vieme, na celom svete neexistujú dvaja ľudia, ktorých život by bol navlas rovnaký. Niektorí sú šťastní a životom preplávajú viac-menej bez problémov, iní sú zas priam chodiacim magnetom na všetky katastrofy. Práve títo ľudia však majú spoločnú jednu vec. Sú tými najlepšími ľuďmi, akých kedy stretnete.
Každý z nás je v živote skúšaní. Nejako, niekedy… Neminie to nikoho. Práve tieto skúšky sú však momentom, ktorý určí, kým sa staneme. Momentom, ktorý určí, akým človekom budeme.
Možno ste si už aj vy všimli, že najviac milovať dokážu ľudia, ktorých srdce bolo zlomené na tisíce malých kúskov. Najširší úsmev majú ľudia, ktorých oči vyronili vedrá sĺz. A najviac dôvery v dobro tohto sveta majú tí, ktorých tento svet už toľkokrát sklamal. Paradox? Áno. Ale dá sa vysvetliť.
Keď totiž žijete život plný bolesti, jedinú radosť, ktorú môžete nájsť, je schopnosť byť k ľuďom (napriek všetkému) milý. Človek, ktorému chýba láska či súcit sa ich druhým snaží dať, pretože vie, aké to je žiť bez nich.
Čím väčším peklom si v živote prejdete, tým skôr si uvedomíte, že nechcete, aby sa niekto cítil rovnako. Že nechcete, aby niekto musel zažívať rovnakú bolesť. Práve preto sa začnete na ľudí usmievať a budete k nim láskaví. Pretože si uvedomíte, že volať po láske a zmene v tomto sivom svete je zbytočné. Vy tou zmenou chcete byť.
Človek, ktorý bol oslepený tou najhlbšou tmou, chce byť pre iných svetlom. Človek, ktorý si v živote musel prejsť skutočným peklom ovláda umenie transformácie negativity na niečo pozitívne. Vie, ako chutí strata, zničujúci smútok, prázdnota, zlyhanie a sklamanie. Práve to mu umožňuje druhých počúvať a pochopiť ich. A má dosť sily a dosť vôle na to, aby im pomohol.
Je ľahké ostať negatívnym a vzdať sa. Náročnejšie je vytrvať a vyhrať. No ak sa vám to podarí, vedzte, že sa stanete naozaj vrúcnym a dobrosrdečným človekom, ktorý bude mať moc životy iných meniť k lepšiemu.
thoughtcatalog
Nahlásiť chybu v článku