Mnohí psychológovia sa zhodujú na tom, že s adolescenciou sa u detí niečo deje a to “niečo” vôbec nie je v poriadku. Podľa nich totiž v súčasnosti trvá adolescencia oveľa dlhšie, než sme boli zvyknutí v minulosti. 

Aby sme si však definovali, čo to vlastne adolescencia je, pomôžme si definíciou Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa nej ide o obdobie od 10. do 19. roku života, ktoré je charakterizované nasledujúcimi charakteristikami:

• rýchly fyzický rast a vývoj;
• fyzická, sociálna a psychologická zrelosť (ale nie všetky tri súčasne);
• sexuálna zrelosť a sexuálna aktivita;
• secuálne experimentovanie;
• vývoj dospelých mentálnych procesov a dospelej identity;
• prechod od úplnej sociálno-ekonomickej závislosti k relatívnej nezávislosti

Keď sa obzriete späť do svojho detstva, pravdepodobne budete súhlasiť. Áno, naša generácia toto všetko “stihla” medzi 10. – 19. rokom života.

Platí to však aj u dnešných detí? Psychológovia totiž upozorňujú na to, že s ďalšími a ďalšími generáciami sa všetko akosi posúva.

Študujeme dlhšie, vydávame/ženíme sa neskôr, vybudujeme si kariéru a ak deti chceme, “odkladáme” si ich naposledy. Pre našich starých rodičov a rodičov bol obraz 18-ročnej vydatej ženy s jedným dieťaťom prirodzený, pre nás je hotovým sci-fi a takýto obraz považujeme za premárnený život.

Vývoj doby nás jednoducho prinútil všetky vekové hranice posúvať ďalej a preto psychológovia čoraz búrlivejšie diskutujú o tom, aby sa hranica ukončenia adolescencie presunula z terazších 19 rokov až na 24 rokov.

Podľa nich by totiž vekové rozmedzie 10-24 rokov oveľa presnejšie vymedzovalo dobu, kým človek naozaj mentálne dospeje a stane sa z neho “skutočný” nielen “papierový” dospelák.

Čo hovoríte na túto vekovú hranicu vy? Súhlasíte s tým, že človek skutočne dospeje až vo svojich 24 rokov?

Pozri aj: Ste dieťa 90. rokov? Ak áno, pri pohľade na týchto 15+ retro obrázkov vás pochytí poriadna nostalgia

spring