Foto: Archív TASR

Berlínsky múr padol presne pred 30 rokmi. Stalo sa to úplnou náhodou.

Tim Marshall dokázal o múroch, ktoré rozdeľovali a dodnes rozdeľujú svet, napísať celú knihu. Jeden z najznámejších múrov modernej histórie sa nachádzal na európskom kontinente. Vlastne obkolesoval len jediné mesto a aby sme boli ešte presnejší, išlo v skutočnosti len o polovicu tejto metropoly. Berlínsky múr padol presne pred 30 rokmi.

Berlínsky múr je najpríznačnejším symbolom série udalostí, ktoré nazývame spoločne Studenou vojnou. Priamo demonštruje bipolárne rozdelený svet, v ktorom sa ľudstvo ocitlo bezprostredne po ukončení druhej svetovej vojny. Berlínsky múr vznikol za jedinú noc. Tomu, že civilizáciu rozdelí „Železná opona“, však nasvedčovali už momenty pred 13. augustom 1961.

Foto: interez.sk

Okrem politických dôvodov, zohrala dôležitú úlohu aj migrácia obyvateľstva. Začiatkom 60. rokov hrozilo, že by sa z východnej časti Berlína mohlo stať mesto duchov. Medzi rokmi 1946 až 1961 totiž z Nemeckej spolkovej republiky emigrovali do Západného Nemecka asi tri milióny ľudí. Väčšina z nich utekala do sveta kapitalizmu práve cez Berlín.

10 316 dní

Berlínsky múr vyrástol za jedinú noc z 12. na 13. augusta 1961. Ozbrojené jednotky NDR obsadili hranicu Západného Berlína a prerušili spojenie medzi oboma časťami metropoly. Múr vo fyzickej podobe vznikol počas nasledujúcich mesiacov. Vyrástol priamo na uliciach, rozdelil rodiny, priateľov, stál v tesnej blízkosti domov odkiaľ sa ľudia pozerali na svet, ktorý mali na dosah ruky, no vstúpiť doň mohli len s ohrozením vlastného života. Takto sa v Berlíne žilo 10 316 dní. Nezmenili to ani slová J. F. Kennedyho, keď v júni 1963 vo svojom prejave povedal tú legendárnu vetu Ich bin ein Berliner.

  • Berlínsky múr bol dlhý 155 km
  • 43 km múru tvorilo hranicu medzi východným a západným Berlínom
  • 112 km oddeľovalo Západný Berlín od územia Nemeckej demokratickej republiky (Brandebursko)
  • Múr bol vysoký v priemere 3,6 metra a široký 1,2 metra
  • Po celom obvode sa nachádzalo viac ako 300 strážnych veží a 20 vojenských bunkrov
Tanky v uliciach Berlína 13. augusta 1961, foto: Archív TASR
Stavba Berlínskeho múru, foto: Archív TASR
Stavba Berlínskeho múru, foto: Archív TASR
Stavba Berlínskeho múru, foto: Archív TASR

Ľudí trhali psy, vojaci strieľali, potom ich nechali vykrvácať

Múr, ktorý vyrástol začiatkom 60. rokov v Berlíne nepredstavoval len fyzickú bariéru, ale aj politickú hranicu. Oddeľoval dve navzájom odlišné ideológie, z ktorých každá sa nachádzala na opačnej strane pomyselného politického spektra. Okrem toho bol hranicou medzi občianskou slobodou a štátnym útlakom, ktorého obeťami sa na niekoľko desaťročí stali aj obyvatelia vtedajšieho Československa. Niet preto divu, že ľudia neváhali riskovať vlastné životy len preto, aby sa dostali na opačnú stranu barikády.

Vybavenie a početnosť pohraničnej stráže Berlínskeho múru:

  • približne 13 000 vojakov
  • 992 strážnych armádnych psov
  • 567 obrnených transportérov
  • 48 mínometov
  • 48 protitankových diel
  • 114 plameňometov
  • 156 obrnených vozidiel

Napriek tomu, že Berlínsky múr mal byť nepriepustnou bariérou, ktorá ostrov kapitalizmu na sovietskom území odreže od sveta, sa do západného Berlína podarilo cez túto stavbu utiecť 5 075 ľuďom. Celkom iná štatistika udáva počet tých, ktorí za pokus o útek zaplatili životom. Tu sa čísla pohybujú od 190 do viac ako 230 obetí. Ľudia pritom často pri Berlínskom múre zomierali dlhou a krutou smrťou po tom, ako ich pohraničná stráž nechávala v „území nikoho“ zranených ležať bez pomoci až kým nevykrvácali.

Spomienka na obete Berlínskeho múru, Foto: Archív TASR
Berlínsky múr, foto: Archív TASR
Berlínsky múr, foto: Archív TASR

Berlínsky múr, to však nie sú len príbehy tých, ktorí utiekli a tých, ktorí pre slobodu položili svoje životy. Podľa odhadov bolo za pokus o útek a nepovolené opustenie Nemeckej demokratickej republiky na základe porušenia § 213 trestného zákonníka NDR obvinených a odsúdených asi 75 000 ľudí. Trestom bolo väzenie, zväčša na dva roky, v niektorých prípadoch však aj na dlhšie.

Padol omylom

Keď v tom čase úradujúci americký prezident Ronald Reagan v západnom Berlíne 12. júna 1987 predniesol ďalšie slávne slová o Berlínskom múre, svet tušil, že akokoľvek silná bola jeho výzva, Sovietsky zväz ju bude potichu ignorovať. „Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr,“ z úst Reagana pred Brandeburskou bránou odvial vietor a v novembri 1989 bol Berlín ešte stále rozdelený.

Všetko sa zmenilo vo štvrtok 9. novembra 1989. Mala to byť jedna z mnohých obyčajných a nudných tlačoviek predstaviteľa vládnucej Jednotnej socialistickej strany Nemecka, plná zbytočných a otrepaných fráz. Tlačovú konferenciu viedol predstaviteľ strany Günter Schabowski a kľúčovú otázku mu po tlačovke položil taliansky novinár Riccardo Ehrman. Opýtal sa, či náprava chýb z minulosti, o ktorých na konferencii Schabowksi hovoril, bude znamenať aj to, že obyvatelia NDR budú môcť konečne vycestovať do zahraničia. A Günter Schabowski sa pomýlil.

Schabowskeho otázka zaskočila. Chvíľu si prezeral svoje poznámky a popri tom hovoril o nových cestovných predpisoch, ktoré povoľujú občanom NDR cestovať do Západného Nemecka. Novinári sú prekvapení, o žiadnom takomto nariadení predtým nepočuli. Na otázku, od kedy má nové povolenie platiť, Schabowski odpovedá, že ihneď. Z nudnej tlačovej konferencie sa ešte v ten večer stala najdôležitejšia správa za posledné roky.

Informácia o tom, že prekročenie hraníc NDR už viac nie je nezákonné sa okamžite dostala do rozhlasu. Günter Schabowski sa však pomýlil, o návrhu síce strana rokovala, podrobnosti však chcela zverejniť neskôr a podmienkou pre vycestovanie malo byť naďalej získanie platných víz. Večer 9. novembra však už bolo na opravu vyjadrenia neskoro. Pred Berlínskym múrom sa tvorili zástupy ľudí a pohraničná stráž bez akýchkoľvek rozkazov nakoniec poľavila. Železná opona padla.

Pád Berlínskeho múru, foto: Archív TASR
Pád Berlínskeho múru, foto: Archív TASR
Pád Berlínskeho múru, foto: Archív TASR

Berlínsky múr sa stal na niekoľko desaťročí ukážkou bipolárne rozdeleného sveta. V roku 1989 sa jeho pád a postupná demontácia stali symbolom zjednoteného Nemecka a konca Studenej vojny. V súčasnosti patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky v Berlíne, ktorú počas minulého roka navštívilo viac ako 1,1 milióna turistov.

berlin.de, CNN, The Local, TASR, Hospodárske noviny
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )