Možno to neznášate aj vy. Sedíte v kine, v divadle, na prednáške, alebo aj hocikde inde, a niekto vedľa vás sa neustále vrtí. Vás to nesmierne ruší a vytáča a dokonca je to pre vás tak neznesiteľné, že najradšej by ste od neho odišli. Spoznávate sa v tom?
správy od nás budete mať ako prví.
Podľa novej a prvej štúdie svojho druhu sú stresové pocity vyvolané videním toho, ako sa nieto vrtí, mimoriadne častým psychologickým javom, ktorý postihuje jedného z troch ľudí, uvádza portál Science Alert.
Doteraz neznáma
Tento zvláštny jav, ktorý sa nazýva misokinéza – čo doslova znamená nenávisť k pohybom – vedci doposiaľ nepodrobili skúmaniu. V skutočnosti ho zaznamenali pri výskume podobného stavu – misofónie, poruchy, pri ktorej sú ľudia podráždení, keď počujú určité opakujúce sa zvuky.
Misokinéza je do istej miery podobná, ale spúšťače sú vo všeobecnosti viac vizuálne než zvukové, hovoria vedci.
„V definícii je to silná negatívna afektovaná alebo emocionálna reakcia na malé a opakujúce sa pohyby niekoho iného, ako napríklad vidieť niekoho neustále vrtieť rukou alebo nohou,“ hovorí tím výskumníkov pod vedením hlavného autora Sumeet Jaswala z univerzity v Britskej Kolumbii v Kanade v štúdii publikovanej v časopise Scientific reports.
Až tretina ľudí je citlivých na misokinézu
Aby sa zlepšilo porozumenie tohto problému, Jaswal spolu s ďalšími vedcami vykonali vedecké skúmanie misokinézy. V sérii experimentov, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 4 100 študentov, vedci merali výskyt misokinézy v skupine vysokoškolákov a v skupine ľudí z bežnej populácie.
„Zistili sme, že približne tretina ľudí sama uviedla určitý stupeň citlivosti na misokinézu,“ vysvetľujú vedci. Tieto výsledky podporujú záver, že misokinéza nie je iba fenoménom obmedzujúcim sa na klinickú populáciu, ale je to základná a doposiaľ málo uznávaná sociálna výzva.
Misokinéza ide niekedy ruka v ruke s misofóniou, aj keď nie vždy. „Niektorí ľudia kvôli tomu obmedzujú sociálny kontakt,“ povedal psychológ Todd Handy z univerzity v Britskej Kolumbii.
Čo za tým stojí?
Otázka však stojí na tom, prečo je pre množstvo ľudí vrtenie sa iných také nepríjemné. Vedci vykonali testy či misokinéza pochádza zo zvýšenej citlivosti zraku a pozornosti, čo predstavuje neschopnosť blokovať rušivé udalosti vyskytujúce sa na vizuálnej periférii.
Výsledky na raných experimentoch boli v tomto ohľade nepresvedčivé a vedci nenašli presvedčivé dôkazy. Výskum je iba na začiatku a vedci chcú ďalej skúmať to, či problém nepramení z kognitívnej úrovne a chcú preskúmať tzv. zrkadlové neuróny. Tieto neuróny sa aktivujú, keď sa hýbeme, ale aktivujú sa aj vtedy, ak sa hýbu iní. Napríklad, keď sa niekto zraní, môže sa tiež bolesť do istej miery preniesť aj na pozorovateľa.
A to môže platiť aj pri misokinéze. „Dôvodom, prečo sa niekto neustále vrtí, je to, že je nervózny. Takže, keď ľudia s misokinézou vidia, že sa niekto vrtí, môžu sa tiež začať cítiť nervózne,“ vravia vedci.
Viac o misokinéze sa dozvieme až po ďalších výskumoch. Jedna vec je však istá – tento jav je oveľa bežnejší, než sme si doteraz mysleli.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorovNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku