My ľudia sme známi tým, že veľmi radi ohraničujeme všetko, čo sa dá. Dôvod je najmä ten, že mnohé veci sa nám vďaka tomu omnoho lepšie chápu a vieme si ich ľahšie predstaviť. Príkladom je aj Kármánova hranica, ktorá oddeľuje zemskú atmosféru od kozmického priestoru. Atmosféra našej Zeme však nie je taká jednoduchá na pochopenie.
správy od nás budete mať ako prví.
Tím astronómov zistil len nedávno jeden veľmi zaujímavý fakt. Podľa ich záverov je atmosféra Zeme omnoho väčšia, ako sme si doteraz mysleli a siaha nielen po Mesiac, ale aj ďaleko zaň.
Horná časť exosféry, ktorá sa nazýva geokoróna, je len riedkym plynom zloženým predovšetkým z neutrálneho vodíka, čo znamená, že je veľmi ťažké merať ju. Jej hranica sa odhadovala na približne 200 000 kilometrov od Zeme. To je totižto bod, v ktorom by tlak slnečného žiarenia prekonal gravitáciu Zeme.
Podľa najnovších údajov kozmetickej sondy Solar and Heliospheric Observatory (SOHO) sa zistilo, že táto hranica sa vo výške 2000 000 kilometrov ani len neobjaví. Vedci tak pátrali ďalej a zistili, že geokoróna sa rozširuje až na 630 000 kilometrov.
„Mesiac teda lieta cez zemskú atmosféru,“ povedal fyzik Igor Baliukin z Russia’s Space Research Institute. V skutočnosti je však Mesiac so svojou vzdialenosťou od Zeme, ktorá je 384 400 kilometrov, rovno súčasťou našej atmosféry.
To, čo je však ešte zaujímavejšie je fakt, že SOHO spravil tieto pozorovania už pred dvomi desaťročiami, medzi rokmi 1996 a 1998. Údaje boli v archíve a čakali, kým ich niekto nájde a začne pátrať trochu hlbšie.
Na ďalšie pozorovania sa použil nástroj SWAN, ktorý je veľmi citlivým nástrojom navrhnutým na meranie ultrafialových emisií z vodíkových atómov. Keďže toto všetko nemôžeme vidieť zo Zeme, pretože atómy sú absorbované vnútornými vrstvami atmosféry, potrebuje tím vedcov nástroje vo vesmíre. Práve prístroj SWAN sa postará o to, aby odfiltroval emisie z vodíkových atómov a tým spresnil všetky údaje.
Rovnako zaujímavou informáciou, ako veľkosť atmosféry, je však aj zaujímavý účinok Slnka. Na tej časti Zeme, kde je deň a kde svieti Slnko, sú atómy vodíka stláčané slnečným žiarením, čo má za následok hustotu 70 atómov na meter kubický, pričom však na obežnej dráhe sa hustota zriedi len na 0,2 atómu. Naopak, na strane Zeme, kde je noc, je hustota vodíka vyššia kvôli tlaku slnečného žiarenia.
Pravdou však je, že aj keď budeme vedieť niečo viac o rozsahu geokoróny, nebude to mať veľký vplyv na ďalší prieskum vesmíru. Prostredie, ktoré je vo vesmíre je tak či tak, bez špeciálnych prístrojov, pre človeka veľmi nebezpečné.
Toto zistenie však predsa len niečo zmení. Niektoré teleskopy, ktoré sa nachádzajú v geokoróne, budú musieť jemne upraviť niektoré svoje funkcie na pozorovanie tohto priestoru. „Vesmírne teleskopy pozorujúce oblohu v ultrafialových vlnových dĺžkach pre štúdium chemického zloženia hviezd a galaxií by mali brať fakt o atmosfére do úvahy,“ uviedol astronóm Jean-Loup Bertaux z francúzskeho National Centre for Scientific Research.
Najzaujímavejším faktom, ktorý však z tohto výskumu vychádza je asi ten, že žiadna ľudská bytosť v skutočnosti nikdy nebola mimo atmosféru Zeme.
sciencealert.com
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku