Americký experiment má na svedomí najväčší umelo vytvorený kráter na svete. Jadrový výbuch ovplyvnil milióny ľudí

Išlo konkrétne o testovanie nukleárnych zbraní a aj keď sa vláda snažila urobiť všetko preto, aby explózia nikomu neublížila, milióny ľudí museli niesť vážne následky. Na rádioaktívny odpad totiž akosi nemysleli. Dnes je už kráter kultúrnou pamiatkou a každý rok ho navštívia tisícky turistov. Čo by ste o ňom mali vedieť?

Mierové explózie

Po druhej svetovej vojne boli vlády mnohých krajín rozhodnuté, že budú skúmať možnosti využitia nukleárnej energie na mierové účely. Tento projekt nazvali Peaceful Nuclear Explosions (PNEs), teda mierové nukleárne explózie. Jednou z takých explózií bolo aj odpálenie rakety s názvom Sedan. Cieľom bolo zistiť, či je možné nukleárnu silu využiť napríklad pri výkopoch. Do týchto experimentov sa zapájali najmä Amerika a Rusko, no práve explózia Sedanu v Nevade je zodpovedná za vytvorenie najväčšieho umelého krátera na svete.

Najväčší kráter vytvorený ľudskou rukou

K explózii došlo 6. júla v roku 1962 a sila explózie bola rovnaká ako tá v Hirošime. Nálož vážila vyše 212 kilogramov a merala 96,5 krát 43 centimetrov. Skôr než došlo k odpalu, bola nálož umiestnená do šachty hlbokej 194 metrov. Keď explózia nastala, do okolia vzlietlo 12 miliónov ton pôdy a vznikol kráter hlboký 100 metrov s priemerom 390 metrov.

Rádioaktívny mrak a zemetrasenie

Pôda však nebolo to jediné, čo sa po explózii zdvihlo do vzduchu, oblohou sa šíril aj obrovský rádioaktívny mrak. Mrak zamieril ponad Atlantický oceán a zasiahol údajne až 13 miliónov ľudí. Časť mraku sa dvihla do výšky 3 kilometrov a druhá časť do výšky takmer 5 kilometrov. Bezpečne sa ku kráteru mohli ľudia priblížiť až po siedmych mesiacoch, dovtedy boli nevyhnutné ochranné prostriedky. Okrem toho, výbuch vyvolal zemetrasenie, pričom hodnoty sa na Richterovej stupnici vyšplhali až na 4,7.

Pustatina

Výbuch nezasiahol len ľudí, ale aj miestnu faunu a flóru. V okolí viac ako 600 metrov boli všetky rastliny zničené a takmer nič tu nerastie ani dnes. Okrem toho, pôda je pokrytá rádioaktívnym popolom a prachom. Od tých čias sa nič nezmenilo a jediné, čo vo vnútri krátera prežije, sú bodliaky. V roku 1999 bola napokon vydaná správa, ktorá vyhlásila, že výbuch nálože Sedan patrí svojim vplyvom medzi tie najhoršie. Vláda teda došla k záveru, že využívanie nukleárnych explózií na výkopové práce nie je bezpečné.

Nečakaná výhoda

Napriek tomu, aký negatívny dopad mala explózia na množstvo životov, predsa len mal kráter aj nečakanú výhodu. Na Mesiaci sa totiž nachádzajú podobné útvary a skôr, ako sa astronauti vydali na cestu do vesmíru, museli absolvovať tréning, a to napríklad aj v Sedane. Dnes už je však bezprostredné okolie krátera neprístupné, turisti si ho však môžu z bezpečnej vzdialenosti obzrieť.

Pozri aj:

Podcast: Tento ostrov patrí každého pol roka inej krajine. Striedajú si ho už viac ako…

facts