Stal sa najhľadanejším teroristom histórie a celkom určite sa zaradil aj medzi najhľadanejšie osoby v dejinách. Za informácie vedúce k dolapeniu Usámu bin Ládina vypísali Spojené štáty americké odmenu vo výške 25 miliónov dolárov. Operácie špeciálnych jednotiek dopadli niekoľkokrát neúspechom. Nakoniec najhľadanejší cieľ pred 10 rokmi eliminovali.
Tento článok sme pôvodne vydali 2. mája 2020.
Je 2. máj 2011 a viac ako desaťročný hon na vodcu teroristickej organizácie al-Káida je na konci. Usáma bin Ládin je mŕtvy, zastrelený bol členom americkej špeciálnej jednotky SEAL. Alebo nie? Pri prvotnej vizuálnej identifikácii tela, ktoré má patriť najhľadanejšiemu mužovi na svete, sa objavujú problémy. Špeciálne jednotky prileteli na miesto, kde sa mal podľa informácií bin Ládin zdržiavať špeciálnou helikoptérou za 60 miliónov dolárov. Zabudli však meter, aby telo zmerali a potvrdili identitu hľadaného teroristu.
Z džihádu terorizmus
Usáma bin Ládin, ktorého meno v preklade z arabčiny znamená mladý lev, sa narodil v roku 1957 v Saudskej Arábii do majetnej rodiny stavebného magnáta. Ako 19-ročný začal navštevovať univerzitu v Džidde, kde sa stal členom Moslimského bratstva, dodnes existujúceho islamistického hnutia, ktoré hlása návrat ku koreňom islamu. Zlom v životnom príbehu Usámu bin Ládina, ale aj tisícov ďalších moslimov, prichádza po decembri 1979. Sovietsky zväz podniká inváziu do Afganistanu a v moslimskom svete prebúdza široké rady mudžahídov bojujúcich za džihád.
Po absolvovaní vysokej školy sa bin Ládin zo Saudskej Arábie presťahoval do Pakistanu, odkiaľ finančne aj materiálne podporoval afgánskych mudžahídov. Finančne podporuje aj Abdalláha Azzama, otca globálneho džihádu, ktorý s bin Ládinovou pomocou zriadil v roku 1984 v pakistanskom Péšávari džihádistickú základňu a výcvikové stredisko mudžahídov. O dva roky na to vlastný výcvikový tábor zakladá, tentokrát už na afgánskej strane hranice, aj samotný bin Ládin. Základňu nazve Masadda, Leví hrad, a sústreďuje do nej bojovníkov hneď z niekoľkých krajín arabského sveta. V roku 1988 Usáma bin Ládin zakladá vlastnú džihádistickú bunku, ktorú nazve al-Káida.
Džihádistický odboj vznikol v 80. rokoch ako reakcia na sovietsku intervenciu v Afganistane. Podľa mnohých spravodajských záznamov z minulosti boli džihádisti počas desať rokov trvajúcej vojny v Afganistane podporované aj z amerických a saudskoarabských zdrojov. Ako v jednom článku napísala britská BBC, niektorí analytici sa dokonca domnievajú, že Usáma bin Ládin úzko spolupracoval s americkou CIA. Znamenalo by to, že Spojené štáty americké si neúmyselne svojho nepriateľa stvorili vlastne sami.
Najväčšie útoky bin Ládina
Cieľom al-Káidy bolo nastoliť vládu kalifátov na celom Arabskom polostrove a rozšíriť vládu islamu do ďalších regiónov. Militantná islamistická organizácia sa tak postupom času rozšírila do viacerých krajín a regiónov. Prvé roky po založení al-Káidy žil bin Ládin v Saudskej Arábii, neskôr v Sudáne, kde podporoval miestnu islamskú vládu. V roku 1996 bin Ládin vydáva svoj manifest, v ktorom jasne určuje svojich nepriateľov. Moslimov zo všetkých krajín vyzval bojovať proti „sionisticko-križiackej aliancii“ USA a Izraelu, pričom v manifeste neušetril ani Saudskú Arábiu, ktorá povolila prítomnosť amerických vojsk na svojom území. Al-Káida otvorene vyhlásila Spojeným štátom americkým vojnu.
Ešte v tom istom roku mal bin Ládin osobne naplánovať atentát na vtedajšieho úradujúceho amerického prezidenta Billa Clintona. Útok sa mal uskutočniť v Manile, hlavnom meste Filipín, kde sa Clinton zúčastňoval na stretnutiach Ázíjsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce. Tajným službám sa ale podarilo zachytiť informácie o plánovanom atentáte a útoku zabrániť. Na moste, ktorým mal konvoj s americkým prezidentom prechádzať, neskôr odhalili nastražené výbušniny.
V roku 1998 al-Káida podnikla svoje prvé veľké teroristické útoky na americké ciele. Stalo sa tak vo východnej Afrike, keď džihádisti zaútočili na americké ambasády v mestách Nairobi a Dar es Salaam. Pri útokoch zomrelo viac ako 200 ľudí. Najtvrdšiu ranu však USA teroristi uštedrili 11. septembra 2001. Pri útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku a Pentagon zabila al-Káida takmer 3 000 ľudí z celkom 70 rôznych krajín sveta. Bin Ládin zodpovednosť za útoky najskôr odmietal, neskôr sa k teroristickým útokom prihlásil. A tentokrát vyhlásili vojnu Američania.
Ako ho (ne)našli
A tak začal hon a z Usámu bin Ládina sa stal azda najhľadanejší človek v moderných dejinách. Nasledujúce desaťročie prinieslo obrovské množstvo falošných stôp, nepravdivých správ, konšpirácií, ale aj zatajovania, neúspešných operácií a porušovanie ľudských práv zo strany amerických tajných služieb počas výsluchov nižšie či vyššie postavených predstaviteľov al-Káidy. Začala sa aj ďalšia vojna v Afganistane, tentokrát intervenciou amerických vojsk. Pokračovali aj teroristické útoky al-Káidy, žiadny z nich sa však už 11. septembru nevyrovnal.
V prvotnej fáze tejto vojny sa niekoľko dní bojovalo aj v oblasti jaskynného komplexu Tora Bora v afgánskych horách. Práve tu sa mal údajne bin Ládin ukrývať. Či bola stopa falošná alebo sa najhľadanejšiemu teroristovi podarilo uniknúť, nie je dodnes celkom známe. Informácie o pobyte bin Ládina vo východnej časti Afganistanu sa objavili aj v roku 2007, vojenské spravodajské operácie v teréne ich však nepotvrdili.
V roku 2007 však americké tajné služby začali pátrať aj po stope, ktorá ich o štyri roky neskôr priviedla až k bin Ládinovi. Výsluchmi väzňov držaných v Guantanáme, ktorých mali americké služby podrobiť aj mučiacim vypočúvacím technikám, sa Američania dopracovali k menu Abu Ahmed al-Kuwaiti. Al-Kuwaiti mal byť bin Ládinov najbližší kuriér, ktorý mal vodcovi al-Káidy zabezpečovať styk a potrebné kontakty s vonkajším svetom. Do dvoch rokov al-Kuwaitiho americké tajné služby vystopovali v severnom Pakistane, nasledujúci rok už poznali aj veľký zabezpečený dom na okraji mesta Abbottabad, ktorý al-Kuwaiti pravidelne navštevoval. Otázkou ostávalo, skrýva s v ňom bin Ládin?
Je to vlastne on?
O možnom pobyte bin Ládina v dome na okraji mesta Abbottabad informovala CIA amerického prezidenta v septembri 2010. Až vo februári 2011 sa však rozhodlo o tom, že informácie sú dostatočne vierohodné na to, aby Američania zasiahli. Plánovanie operácie trvalo niekoľko týždňov, 29. apríla vydal Barack Obama rozkaz zasiahnuť. Do domu, ktorý stál na pozemku s rozlohou 3 500 m2 chráneným 5 metrov vysokým múrom a dvoma zabezpečenými vstupnými bránami sa rozhodli dostať zo vzduchu.
Na elimináciu bin Ládina bol zvolený tím zložený zo špeciálnych jednotiek SEAL. Na miesto akcie prileteli na dvoch špeciálne upravených Black Hawkoch. USA totiž o akcii Pakistan neinformovali, helikoptéry preto upravili tak, aby ich nezachytili ani armádne radary. Jedna z helikoptér mala pri výsadku technické problémy a musela poškodená núdzovo pristáť priamo na pozemku bin Ládinovho domu. Pri operácii, ktorá trvala presne 38 minút špeciálne jednotky zabili 5 ľudí, medzi nimi aj Usámu bin Ládina. Špeciálne jednotky neutrpeli žiadne straty ani zranenia.
Usáma bin Ládin mal byť zastrelený do hlavy a do hrude. Problém nastal pri identifikácii tela. Vizuálna identifikácia tváre bola pre strelné zranenie skreslená, identifikácia na základe výšky postavy bola len odhadovaná. Špeciálne jednotky totiž nemali telo ako zmerať.
„Práve sme obetovali helikoptéru za 60 miliónov dolárov a nemôžeme si dovoliť zvinovací meter?“ opisujú reakciu amerického prezidenta Baracka Obamu z informácií Washington Postu Hospodárske noviny. K nevládnemu telu si mal nakoniec ľahnúť jeden z príslušníkov špeciálnych jednotiek. Výšku postavy odhadli na 192 centimetrov. Obama bol informovaný o tom, že USA takmer určite zabili bin Ládina. Úspech operácie o niekoľko hodín potvrdili aj testy DNA.
Približne osem hodín po vykonaní operácie vystúpil americký prezident Barack Obama so svojím špeciálnym príhovorom. Oznámil v ňom, že americké tajné služby eliminovali Usámu bin Ládina, pričom sa operácia zaobišla bez civilných obetí. Telo bin Ládina bolo z americkej lietadlovej lode hodené do Arabského mora, aby sa z hrobu vodcu al-Káidy nemohlo stať pútnické miesto džihádistov. O niekoľko dní neskôr smrť bin Ládina potvrdila aj al-Káida.
Alebo to (ne)bolo inak?
Podobne ako útoky na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, aj smrť Usámu bin Ládina vyvolala vlnu konšpirácií o tom, že všetko sa v skutočnosti stalo celkom inak. Informácie o tom, že USA o spôsobe zabitia Usámu bin Ládina klamali však priniesol aj uznávaný novinár a nositeľ Pulitzerovej ceny Seymour Hersh. Vo svojom článku v London Reviews of Books z roku 2015 Hersh tvrdí, že celá tajná operácia bola v skutočnosti len vymysleným divadlom pre médiá.
Podľa Hersha Pakistan držal bin Ládina v zajatí od roku 2006. Spojené štáty americké mali hľadaného teroristu vymeniť za ponúkanú vojenskú pomoc. Pakistan mal bin Ládina vydať Američanom, tí ho mali popraviť a vyhodiť jeho telo z lietadla nad Hindukúšom. Teória však bola kritizovaná aj z radov ďalších novinárov, a to najmä z dôvodu nedostatku a zatajovania Hershových informačných zdrojov.
Washington Post, NPR, CNN, Denník N, History, Vox
Nahlásiť chybu v článku