Americký prezident Donald Trump a viceprezident JD Vance

Foto: SITA/AP

Každé miesto využité na útok proti Iránu sa môže stať terčom odvety.

Irán by v prípade ďalšieho útoku Spojených štátov mohol zasiahnuť nielen americké vojenské základne na Blízkom východe, ale aj v Európe a na vzdialených ostrovoch. Vyhlásil to v stredu tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí, informovala agentúra AFP, píše TASR.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Irán je pripravený zasiahnuť aj Európu

„Ak Američania zaútočia na nás, neobmedzíme sa len na základne v našom okolí. Môžeme zasiahnuť aj niektoré americké vojenské základne v európskych krajinách,“ povedal Rezáí v rozhovore pre libanonskú televíziu Majádín. Krajiny, ktoré hostia americké jednotky, varoval, že každé miesto využité na útok proti Iránu sa môže stať terčom odvety.

Iránsky najvyšší duchovný vodca Modžtabá Chameneí podľa vyhlásenia, ktoré sa mu pripisuje, v októbri nariadil iránskym ozbrojeným silám pripraviť odvetu na útoky proti Iránu „bez geografických obmedzení.“

Hovorca iránskej armády neskôr uviedol, že prípadný nový konflikt by sa mohol rozšíriť aj za hranice západnej Ázie. Iránsky denník Kajhán následne vymenoval americké a aliančné zariadenia na Cypre, v Grécku, Rumunsku, Albánsku, Taliansku a Británii, ako aj spoločnú americko-britskú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne.

Iránske rakety a ajatoláh Chameneí
Foto: SITA/AP

Nie je jasné, či má na to Irán skutočne jadrové kapacity

Nie je jasné, či má Irán dostatočné raketové kapacity na zasiahnutie všetkých avizovaných cieľov. Podľa amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) majú jeho balistické rakety dolet približne 2 000 kilometrov, pri niektorých typoch sa odhaduje až na 3 000 kilometrov. Britský Kráľovský inštitút pre obranné a bezpečnostné štúdie (RUSI) uviedol, že útok na ciele v Británii je teoreticky možný.

Rezáí zároveň poprel, že by Teherán rokoval s Washingtonom. Správy o možnom stretnutí v Katare alebo rokovaní s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom označil za nepravdivé.

Irán podľa neho stanovil sedem podmienok na ukončenie konfliktu a Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým nebudú splnené. Medzi požiadavkami je ukončenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Jadrový program Iránu podľa Rezáího nie je predmetom rokovaní.

Urán sa nesmie vyvážať do zahraničia

Modžtabá Chameneí vydal pokyn, podľa ktorého by sa urán obohatený na úroveň blížiacu sa k zbrojnej úrovni nemal vyvážať do zahraničia, uviedli v máji dva vysokopostavené iránske zdroje.

Bilboard v Iráne
Foto: SITA/AP

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu odhaduje, že Irán mal v čase, keď Izrael a USA v júni 2025 zaútočili na jeho jadrové zariadenia, 440,9 kilogramu uránu obohateného na 60 percent. To je oveľa vyššia úroveň, ako je potrebné na civilné účely. Nie je jasné, koľko z tohto uránu zničili americké útoky. Izrael, Spojené štáty a ďalšie západné krajiny dlhodobo obviňujú Irán zo snahy o získanie jadrových zbraní. Irán ich obvinenia popiera.

Irán tiež v stredu ostro kritizoval odmenu 20 miliónov dolárov, ktorú ponúkli Spojené štáty výmenou za informácie o jadrovom programe Teheránu, pričom ju označil za „odpornú a poľutovaniahodnú“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyzval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) a Bezpečnostnú radu OSN, aby odmenu odsúdili.

Program ministerstva zahraničných vecí s názvom Rewards for Justice (Odmeny za spravodlivosť) „ponúka až 20 miliónov dolárov a možné presídlenie za informácie o iránskom jadrovom programe vrátane tých o jeho zariadeniach, vybavení, súvisiacom personáli, napríklad z vedeckej obce,“ uviedlo v piatok Ústredné veliteľstvo americkej armády (CENTCOM) na platforme X.

Uložiť článok

Najnovšie články