Vykanie vždy slúžilo na prejav úcty. Bežne po ňom siahame v obchode či na pošte, keď sa prihovárame zamestnancom a chceme od nich poradiť. Rovnako vykáme aj učiteľom či lekárom a hoci by sa tak mohlo zdať, že sa vykanie spája najmä s cudzími ľuďmi, stále existujú rodiny, ktoré ho majú bežne zaužívané aj doma.
správy od nás budete mať ako prví.
Pri vykaní pritom existuje viacero pravidiel, s ktorými ste sa určite tiež v škole stretli. Slovesá vždy musia byť v množnom čísle, Vy a Vás s veľkým písmenom. Čo už vás však nik nenaučí, je to, komu musíte v rodine vykať a komu tykať, keďže to má každá nastavené osobitne. A hoci by sa mohlo zdať, že vykanie či dokonca onikanie rodičom je dnes už dávnou minulosťou, vôbec to tak nie je.
Vykanie ako prejav úcty rodičom
Nedávno sa na Facebooku rozprúdila debata na tému vykania. Začala príspevkom: “Deti vykajú vlastným rodičom. Príde vám to ako prejav úcty, alebo už príliš zvláštne?” A odpovede nemohli byť viac rozličné.
Niektorí totiž tvrdili: “V dnešnej dobe je to už zvláštne. Chápem staršie generácie, ale za mňa sa skôr vykaním stráca láska medzi dieťaťom a rodičom… príde mi to neosobné/surové.” alebo “Za mňa to s úctou nemá nič spoločné.” A zhodovali sa na tom, že úcta sa nevyjadruje vykaním. Navyše sa nebáli napísať napríklad aj: “Vykať vlastným rodičom je už formálny vzťah a nie osobný. To už sa ani rodinou nedá nazvať.”
Ak dieťa vyká, je k rodičom slušnejšie
Objavoval sa však aj presne opačný názor. “Nám deti vykajú a aj ich učíme vykať ľuďom. Podľa mňa je to nejaký rešpekt… áno, v dnešnej dobe chýba rešpekt, pretože deti rozprávajú s kým a ako chcú,” zhodnotila komentujúca. Mnohí pritom verili, že ak dieťa rodičom vyká, správa sa slušnejšie a nedovolí si byť k rodičovi drzé.
“Nikdy si dieťa, ktoré vyká rodičom, nedovolí k nim toľko, ako keď im tyká,” skonštatovala napríklad čitateľka.
Staršie generácie boli na to zvyknuté
Našla sa tiež osobitá skupina ľudí, ktorá má s týmto zvykom vlastnú skúsenosť. “Ja som tiež vykala rodičom,” priznala žena v komentároch a nebola jediná. “Ja vykám rodičom a beriem to normálne,” napísala ďalšia. “Ja som mojim rodičom vykala. Je to úcta, ktorá im patrí,” uviedla tretia.
Medzi nimi pritom boli aj takí, ktorí priznali, že sa za vykanie rodičom kedysi hanbili, keďže ich kamaráti tým svojim tykali, no teraz, keď sú dospelí, chápu to a považujú to za prejav úcty. Dalo by sa tak povedať, že vnímanie vykania záleží aj od veku a generácií, keďže kedysi to bolo častejšie a inak to vníma dieťa a inak dospelý.
Vykajú aj iným členom rodiny
Párkrát sa tiež objavil názor, že rodičom sa vykať nemusí, ale neplatí to pre ostatných členov rodiny. Napríklad: “Rodičom tykať, starým rodičom vykať.”
Ďalšia žena prekvapila priznaním: “Ja napríklad vykám svojej najstaršej sestre. Je odo mňa o 19 rokov staršia, a tak nás rodičia učili od detstva. Teraz má sestra 81 rokov a vôbec mi nerobí problém jej vykať. Už by som jej tykať ani nedokázala.”
Vykanie rodičom, hoci ho dnes počuť už menej často, tak aj v súčasnosti dokáže vyvolať rozporuplné názory. Kým jedni ho považujú za prejav úcty a rešpektu, iní ho vnímajú ako zbytočný odstup vo vzťahu. Ukazuje sa, že rodinné zvyklosti sa líšia a záleží najmä na tradíciách, výchove a osobnom nastavení každej rodiny. Čo je správne, je tak na zvážení jednotlivca a neexistuje žiadne univerzálne pravidlo.
Nahlásiť chybu v článku