Keď sa hovorí o prevencii demencie, väčšina pozornosti sa sústreďuje na životný štýl. Dôležité je, čo jeme, koľko sa hýbeme, ako spíme a či fajčíme. Vedci však upozorňujú na ďalšiu vec, ktorú si s rizikom demencie spájame menej často – prostredie, v ktorom žijeme.
správy od nás budete mať ako prví.
Pokojný domček na samote uprostred prírody môže na prvý pohľad pôsobiť ako ideálne miesto pre zdravý mozog. Človek by preto čakal, že riziko demencie bude najvyššie v preplnených mestách. Rozsiahla štúdia z Anglicka však ukázala niečo iné, ako informoval portál National Geographic.
Vedci z University of Cambridge, ktorých štúdia bola zverejnená v odbornom časopise JAMA Network, analyzovali údaje o takmer 41 miliónoch ľudí, ktorých sledovali v rokoch 2011 až 2023. Úmrtia súvisiace s demenciou boli najčastejšie v oblastiach so strednou hustotou obyvateľstva, teda najmä na predmestiach a v podobne urbanizovaných lokalitách.
Naopak, v najhustejšie obývaných mestských oblastiach a v najvidieckejších regiónoch boli nižšie. Výskumníci zároveň vypočítali, že zlepšenie dostupnosti služieb a kvality vonkajšieho prostredia v najviac znevýhodnených komunitách by teoreticky mohlo zabrániť až 10,5 percenta úmrtí súvisiacich s demenciou.
Nejde len o to, čo sa deje v mozgu
Výsledky poukazujú na širší pohľad na vznik neurodegeneratívnych ochorení. Vedci sa desaťročia sústreďovali predovšetkým na to, čo sa deje v mozgu a v tele. Čoraz viac však skúmajú aj to, ako prostredie, v ktorom človek žije, ovplyvňuje jeho zdravie počas celého života.
Medzi známe ovplyvniteľné rizikové faktory demencie patria napríklad obezita, fajčenie, depresia, strata sluchu či sociálna izolácia. Neskôr k nim odborníci pridali aj znečistenie ovzdušia, traumatické poranenia mozgu, vysoký cholesterol a stratu zraku.
Práve kombinácia týchto faktorov môže podľa vedcov pomôcť vysvetliť, prečo boli úmrtia súvisiace s demenciou častejšie v oblastiach so strednou mierou urbanizácie.
Dôležité sú služby aj prostredie
Jedným z kľúčových faktorov môže byť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. „Čas, ktorý potrebujete na cestu k audiológovi, sa napríklad v mestskom prostredí výrazne líši od toho na vidieku,“ vysvetľuje Arman Fesharaki-Zadeh z Yale School of Medicine.
Obyvatelia miest môžu mať zároveň jednoduchší prístup k lekárom a tým aj vyšetreniam vysokého cholesterolu, krvného tlaku, hladiny cukru v krvi, cukrovky či obezity. Mestá však zároveň často trpia vyšším znečistením ovzdušia.
A hoci v nich žije veľa ľudí na malom priestore, automaticky to neznamená, že majú obyvatelia bohatší spoločenský život. „Bohužiaľ, pocit osamelosti a sociálnej izolácie je oveľa vyšší,“ upozorňuje Alvaro Pascual-Leone z Harvard Medical School.
Vedci preto predpokladajú, že predmestia a oblasti so strednou hustotou obyvateľstva môžu mať nevýhody oboch svetov. Môžu čeliť environmentálnym problémom, no zároveň nemajú takú koncentráciu služieb ako centrá miest ani niektoré výhody vidieckeho prostredia.
Štúdia nehovorí, že sa máte presťahovať
Odborníci však upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne. Do hry vstupuje veľké množstvo premenných a samotné miesto bydliska nemusí byť príčinou vyššieho rizika. Jedným z možných vysvetlení je, že ľudia, u ktorých sa už začínajú prejavovať kognitívne problémy, sa neskôr presťahujú do oblastí s dostupnejšou starostlivosťou. Môže ísť napríklad o ľudí, ktorí sa sťahujú do zariadení pre seniorov.
„Ťažko by som uverila tomu, že samotné miesto, kde žijete, je dôležitejšie než spôsob, akým žijete,“ hovorí neurorádiologička Emer MacSweeney. Podľa odborníkov teda štúdia nie je návodom na to, kde si kúpiť dom, aby sme znížili riziko demencie. „Táto práca je podľa mňa viac o tom, kam umiestniť kliniku alebo autobusovú linku, než o tom, kde by ste si mali kúpiť dom,“ hovorí Fesharaki-Zadeh.
Čo môže urobiť človek sám?
Bez ohľadu na to, kde človek žije, stále môže ovplyvniť niektoré faktory spojené s rizikom demencie. Odborníci odporúčajú predovšetkým pravidelný pohyb, ktorý môže pomáhať aj nepriamo – napríklad prostredníctvom zníženia rizika obezity, vysokého krvného tlaku či depresie.
Dôležitá je aj zdravá strava a dostatok spánku. Pozornosť si zaslúži aj strata sluchu. Neliečené problémy so sluchom môžu podľa odborníkov zvyšovať záťaž na mozog a zároveň viesť k sociálnemu stiahnutiu.
Význam majú aj rôzne hry na trénovanie mozgu a udržiavanie sociálnych kontaktov a vzťahov s rodinou a priateľmi. Ako dodáva Fesharaki-Zadeh, spoločný čas a obyčajná zábava „môžu mať obrovský význam.“
Nahlásiť chybu v článku